Hrdlorez

15. kapitola

Prvé Vianoce bez rodiny, bez pečenia medovníkov, bez zdobenia domu a stromčeka, bez kupovania darčekov. A hlavne bez tých, ktorých milujem. Osoby, ktoré boli so mnou, som veľmi nepoznala. Dokonca aj Oliver sa ukázal len na chvíľu.

Bol to však príjemne strávený čas, spoznala som ďalších upírov. Žena, ktorá pomáhala zdobiť Adamovi vianočný stromček, Adele, mi bola veľmi sympatická, dokonca som si s ňou skvele pohovorila. Richard a Adam sa skvele bavili, ďalší traja skôr vyzerali, že tu sú, pretože nemajú čo iné na práci.

Bola tu ešte jedna osoba – Morris. Ten na mňa zazeral svojimi očami a mne to bolo nepríjemné. Hoci som sa ho snažila ignorovať, nešlo to. Netušila som, prečo sa tak na mňa pozeral a aký mal vlastne celý čas problém. Našťastie sa tu nezdržal dlho.

Dni ubiehali ako voda. Väčšinu času som čítala knihy a spala. Snažila som sa nemyslieť na to, čo ma čaká. Zároveň som sa tešila, kedy konečne bude po tom.

S Oliverom som vychádzala dobre. Žiaľ, odkedy sme si navzájom ukázali spomienky, akoby sa medzi nami urobila ďalšia priepasť. Hoci sme boli spolu takmer každý deň, nič nenasvedčovalo tomu, že by mohlo byť medzi nami niečo viac. A ja naivná som stále tak trochu dúfala. Svoje slová, že mi nechce ublížiť, začal brať až príliš vážne.

Hnevalo ma to, pretože on bol jediná osoba, na ktorej mi (hneď po mne) záležalo a moja náklonnosť k nemu sa nezmení z jedného dňa na druhý. Hoci som nechápala, prečo povedal, že mi nechce ublížiť. Nie som človek, neublíži mi tak ľahko.

Akoby mi bez toho neubližoval dosť.

Niekoľko dní som bola bez kontaktu so Soniou a Graysonom. Obaja patrili medzi osoby, ktorým som hoci chcela veriť, niečo mi vravelo, aby som sa mala na pozore. Taktiež sa mi ten pohreb nepozdával.

***

Stála som pred skriňou. Na nej boli zvonka zavesené nádherné čierne čipkované šaty. Stále som nemohla uveriť tomu, ako som mohla súhlasiť s vlastným pohrebom! Asi dvakrát som sa s tým pochytila s Oliverom. Ešte včera sa mi snažil prehovoriť do duše, aby som do toho nešla. Mohli sme použiť akúkoľvek bábku namiesto mňa.

Sonia trávila s mojou a Graysonovou rodinou posledné dni veľa času. To sa mi nepáčilo, všetko bolo na nej a jediné, čom mohla ja, bolo čakať. A rozmýšľať. Keby môj mozog mohol, určite by odo mňa s krikom odišiel už dávno.

Vybrala som sa hľadať Graysona, pretože mi dal o sebe vedieť. Prehovorila som ho, aby sa vrátil domov. Keď sme sa konečne vracali späť, mali sme veľmi vážnu autonehodu. Naše telá boli zdevastované na nepoznanie a pitva potvrdila, že sa jedná o nás. Taktiež som sa dozvedela, že Grayson musel podplatiť niekoľkých ľudí nechutne veľkým balíčkom peňazí.

Rodičia tomu uverili.

Nebol teda problém zariadiť, aby sa rakvy neotvárali. Sonia ich tiež požiadala, aby sa mohol pohreb konať večer. Vraj ich ukecala na to, že ja aj Grayson sme mali radi nočné prechádzky a podobné nezmysly.

„Ešte stále sa môžeš svojho pohrebu zúčastniť len ako vzdialený pozorovateľ." Hlas za mnou ma vytrhol z premýšľania.

„Oliver, na tomto mi skutočne záleží. Okrem toho, súhlasil s tým aj Grayson. Ak by som to na zmenila na poslednú chvíľu, nemuselo by sa mu to pozdávať," odvetila som mu a pozrela sa naňho. Stál v pootvorených dverách, opieral sa o zárubňu a pozoroval ma.

„Si strašne tvrdohlavá."

Prikývla som na súhlas. „Ja viem," vzdychla som. Odlepil sa od zárubne vkročil do izby. Myslela som, že si ide sadnúť na pohovku a robiť mi prednášku o tom, aký je Grayson nebezpečný. Akí nebezpeční budú ďalší, ktorí s ním prídu. Dohodli sme sa, že s každým prídu dvaja upíri. Vybrala som Richarda a Adama. Oliver sa k ním pritrel sám. Nebol upír.