Hrdlorez

18. kapitola

15+

Spadol mi obrovský kameň zo srdca, keď mi prišla správa, že Paul Ellis je dlhoročným priateľom Richarda. Otočila som sa k Oliverovi a s úsmevom prikývla. Michael pri tom na nás vydesene pozrel a zatajil dych. Cítila som z jeho tela sálajúce teplo a tlkot jeho srdca. Vnímala som, ako mu telom prúdi krv.

„Bojíš sa?" opýtal sa ho Oliver pobavene. „My ti neublížime. Ba naopak, tiež sme vystrašení."

„Pán Ellis ma dosť podrobne oboznámil s tým, čo sa mi stane, ak by som vás v poriadku neodviezol z letiska do hotela." Počula som, ako sa Oliver takmer zadusil smiechom. Michael sa naňho pozrel do spätného zrkadla s nadvihnutým obočím.

„Určite len preháňal," ubezpečila som ho.

Nesúhlasne pokrútil hlavou. „Vy ho nepoznáte. Naháňa mi hrôzu."

„To máš pravdu, nepoznáme."

Michael mlčal zvyšok cesty a ja som bola na Paula zvedavá. Myslela som, že len preháňa, no ktovie. Posledné hodiny som si nebola istá ničím. Mladý muž nám po odchode zanechal kontakt na Paula, ak by sa niečo dialo.

Hotel, v ktorom sme mali zatiaľ na týždeň rezervovaný a zaplatený apartmán, sa nachádzal na opačnej strane mesta ako letisko. Bližšie k mestečku Coolidge, kde býval Paul.

Bolo to tam pekné. Žiadny veľký luxus, no stačilo to na to, aby sme tu dokázali prežiť aspoň chvíľu. Apartmán tvorili tri izby: spálňa, malá kuchynka a obývacia izba. Okamžite som sa pustila do vybaľovania vecí a keď som s tým skončila, vyšla som na balkón.

Von svietilo slnko a hoci nebolo najteplejšie, užívala som si slnečné lúče, ktoré mi hladili pokožku. Niekoľko týždňov spôsobilo, že som na ten pocit takmer zabudla. Lakťom som sa oprela o operadlo na boku a hlavu podoprela dlaňou. Zatvorila som oči.

Na tomto mieste som sa cítila relatívne v bezpečí. Na slnku. Ďaleko od Graysona. Najbližšie hodiny som sa nemusela strachovať o svoj život. Uvoľnila som sa a započúvala sa do zvukov ulice. Ani som netušila, že som tak vyčerpaná. Niekoľkokrát mi padla hlava a ja som sa strhla. Nevládala som však postaviť sa a zájsť do postele. Alebo na gauč. Bolo mi dobre tam, kde som sedela. Bála som sa toho, že ak by som odišla zo slnka, Grayson by si ma našiel.

Len matne som vnímala ako sa otvorili dvere na balkóne. Nasledoval povzdych, a potom ma Oliver zdvihol do náruče. Chcela som protestovať, no napriek tomu som ho rukami objala okolo krku a to bolo aj posledné, čo som si pamätala.

Prebudilo ma zvonenie telefónu. Neobťažovala som sa jeho zdvihnutím alebo hľadaním. Nebol to môj telefón. Zobudila som sa v posteli v jedinej izbe, kde bola posteľ. Pootvorila som oči, aby som zistila, či tu nie je Oliver. Nikde som ho nevidela.

Bolelo ma celé telo. Znovu som nechala hlavu padnúť do vankúša a perinu som vytiahla takmer až nad hlavu. Pretočila som sa na brucho a zatvorila oči. Bolo mi jedno, že prespím celý deň, potrebovala som oddych.

Dvere sa opatrne otvorili a počula som kroky. Niekto vypol to príšerné zvonenie. Potom sa ozval Oliverov tlmený hlas. Odišiel z izby, aby ma nerušil telefonátom. Mal u mňa za to plus.

Práve vo chvíli, keď som prestávala vnímať svet okolo mňa, sa dvere znovu otvorili a tentokrát sa neobťažoval tým, aby ma nezobudil.

„Budíček, Nina." Nesúhlasne som zavrčala a pritiahla si perinu bližšie k sebe. Nemala som v pláne vyjsť z postele. „Chceš prespať celý deň?"

„Volal ti Richard?" opýtala som sa.

„Áno. Odišiel do New Yorku. Môže tu prísť kedykoľvek, no radšej by to neriskoval." Nemala som mu to za zlé, ocitol sa na Graysonovom zozname len kvôli mne. Vie o nás a to ho stavia do nebezpečia. „Má pocit, že ho niekto sledoval a nerád by bol, keby ich doviedol priamo k nám."