Love Me Red

prológ

Nobody's of view

Noc pohltila izbu, v ktorej ležali dvaja ľudia, prikrytí pod tou istou prikrývkou. Ani jeden z nich nespal, namiesto toho sa prehadzovali z jednej strany na druhú. Nič nehovorili, len prudko dýchali,vediac, že sa im ich vzťah vymyká spod kontroly.

,,Nemalo sa to stať, Cayenne," ticho bolo nakoniec prerušené mladým mužom, ktorého telo sa priblížilo k žene ležiacej na druhom konci postele.

,,Čo presne sa nemalo stať, Zayn? To, že som sa do teba zamilovala alebo to, že ty si sa zamiloval do mňa?" trasúcim sa hlasom sa spýtala popritom, ako sa jej telo nenápadne odďaľovalo, čím preukazovala svoju nervozitu z mladíkovej blízkosti.

Všimol si jej nepokoj, a preto sa od nej znova odtiahol pozerajúc von z okna, za ktorým mohol vidieť osvetlenie z ostatných bytov či množstvo hemžiacich sa áut narúšajúcich ticho v jeho byte. ,,Nič z toho sa nemalo stať. Možno sme sa nikdy nemali stretnúť," šepol odhodlaným hlasom, na čo sa žena postavila z postele berúc so sebou aj prikrývku, aby mohla zakryť svoje nahé telo.

Kráčala smerom k balkónu, pričom sa jej hruď zbesilo nadvihovala. Jej oči ju začali páliť a namiesto toho, aby začala naplno plakať kvôli slovám, ktoré vypustil z úst mladík znamenajúci pre ňu až príliš mnoho, zatvorila oči, tváriac sa pokojne.

,,Stále to môžeme všetko skončiť a poprieť to, čo k sebe cítime, ako sme to robili predtým," povedala tichým hlasom vo chvíli, keď sa chladný vietor stretol s jej odhalenou pokožkou. Pomaly kráčala po dlaždiciach vydávajúcich do jej chodidiel chlad, a zastavila sa až vtedy, keď stála uprostred balkóna. Jej oči sa zaryli do oblohy, posiatej hviezdami. Fascinovane si ich obzerala snažiac sa zabudnúť na bolesť rozširujúcu sa okolo jej krehkého srdca.

Zacítila známe teplo tela za svojím chrbtom a nemusela sa ani len otáčať, aby vedela, že je to Zayn. Jej pokožka totižto vždy reagovala na jeho dotyk tým, že začala horieť. Vždy mala pocit, ako keby jej telo bolo v prudkom ohni a hoc sa snažila už niekoľkokrát oheň vytvorený ním zničiť, vždy to bolo len horšie. A tak sa tomu pocitu oddala, presne tak, ako sa oddala mladíkovi stojacemu za jej telom.

,,Cayenne, tak som to nemyslel," položí hlavu na jej rameno, jeho vlasy ju šteklia. Aj napriek tomu, že sa chce usmievať, nespraví tak. Pretože si stále opakuje v mysli slová, ktoré pred chvíľou povedal.

,,A ako si to myslel?" zaútočila naňho, hnev sa odrážal na jej tvári. Chcela sa oddialiť od mladíkovej blízkosti. No on jej to nedovolil, práve naopak, donútil ju, aby sa k nemu priblížila ešte viac. Bol silnejší než ona, vedela to, avšak aj tak sa mu vzpierala hodnú chvíľu, až dovtedy, dokým si neuvedomila, že je to zbytočné.

,,Ešte k nikomu som necítil to čo k tebe, je to pre mňa tak veľmi neznáme a nové, mám strach, že niečo pokazí. Mám strach, že ťa sklamem a ublíži ti," jeho zmyselný hlas narážal do jej pokožky. Triasla sa. No nie od zimy, ale od slasti, ktorú jej spôsobili jeho slová a jeho dotyky. ,, Neviem si predstaviť, že by som miloval niekoho iného než teba," hoc sa mu tieto slová hovorili ťažko a srdce mu pritom bilo až príliš zbesilo, myslel ich vážne. Miloval mladú ženu, ktorú zvieral v náruči.

Raz zistíš, že láska vie ubližovať, a potom odídeš, stratíš sa medzi tisíckami ľudí s odlišnými tvárami a ja ťa už nikdy nenájdem.

••poprosím názory :ooo