2. časť

3.1K 199 0
                                    

 

Prázdniny  sa pomaly  končia a ja už som prestala dúfať. Až mi jeden deň prišla obálka z Londýna. Je to tu. Otvorím  obálku a prijali ma! Normálne by som povedala že je jasné , že ma prijali, ale tento raz som si tým nebola istá. Hlavne keď som im tam napísala, že nie som directionerka.  V liste bolo písané čo a ako, nejaké pravidlá a podobne. Potom tam bola ešte priložená letenka. Celkom ma šokovalo, že musím odletieť  už o dva dni. Ešte som to ani nepovedala mojej najlepšej kamarátke Sofi. No na to sa ešte nájde čas, teraz sa bežím zbaliť.

.   .   .   .   .

Je 30.8. a práve sedím na letisku v BA. Včera som sa musela rozlúčiť so Sofi. Bolo to strašné. Obi dve sme plakali aj keď mi zrovna  nie sme tie baby čo si hovoria BFF.  Slúbila som jej že si budeme skypovať a že už dnes večer jej napíšem. Len dúfam že to budem môcť dodržať. Už bol čas a tak som sa rozlúčila z mamou a bratom. Môjho otca som obišla, nemali sme dobrý vzťah. Vlastne sme nemali žiadny vzťah. Po tom ako sme sa rozlúčili, som prešla kontrolou a už im iba zamávala. Posledný pohľad dozadu a vykročila som. Len dúfam že šťastnou nohou.

.   .   .   .   .

Keď už som sedela v lietadle, zmocnila sa ma nervozita. Ešte nikdy som neletela a nie to ešte sama. Ale ja si verím, vždy som na všetko sama a tak to zvládnem aj tento raz. Nemienim si tam robiť nejakých kamarátov. Chcem sa sústrediť hlavne na štúdium a tak celkovo sa snažiť využiť túto príležitosť  čo najviac. Z myšlienok ma vytrhlo to, že letuška vedľa mňa posadila nejakého malého chlapca. Super, čo môže byť lepšie ako malé, revúce dieťa celou cestou do anglicka? Och ako ich ja neznášam. Išla som sa načiahnuť pre tašku že si vyberiem i pod, keď som si spomenula, že ho mám v kufri. Super, moje obvyklé šťastie sa už začalo prejavovať. No možno tento chlapček nebude až taký zlý. Možno....Lietadlo sa začalo odlepovať od zeme. Spanikárila som. Zavrela som si oči a snažila sa dýchať, len mi to moc nepomáhalo. Keď už som myslela, že to nevydržím, niečo ma chytilo za ruku. Bol to ten malý chlapček. Bola som mu za to vďačná, onedlho som zaspala.

Je to možné?Kde žijí příběhy. Začni objevovat