Je to možné?

24. časť

Dnes je pondelok a ja práve kráčam zo školy. Po dvoch dňoch plakania som sa konečne postavila na nohy. Musela som. Stále vyzerám ako duch a aj sa tak správam. Už nič nevnímam. 

Včera oficiálne vyplávalo na povrch, že to dievča na fotkách, čiže ja, som tá výmenná študentka. Takže teraz je môj život oficiálne zničený. Všade sú moje fotky. A pre Harryho je to ešte horšie. Myslím, že toto mi nikdy neodpustí. Koniec-koncov je to moja vina. Keby že ho nenechám ma pobozkať, nikdy by sa nič z toho nestalo.

Vlastne si myslím, že reagoval tak ako reagoval, lebo si myslel, že ma naňho nasadili. Chápete, kľudne som mohla mať zmluvu s paparazzi a naschvál sa s ním zbližovať, aby potom mohli napovrch vyplávať takéto fotky. Ani sa nedivím, že na niečo takéto myslel. Len bohužiaľ, veril tej nesprávnej osobe.

Prečo ho nenapadlo, že by to isté mohla spraviť Chloe? No, možno preto, že je naozaj úžasná herečka. Vážne, mali by ju nominovať na oscara.

No, ale to už je teraz jedno. Už dokonca neplačem, keď si spomeniem na to, že so mnou Harry pravdepodobne už nikdy neprehovorí a že mám v podstate zničený život. Aj keď to je asi preto, že už plakať nevládzem. 

Dnes som to v škole skoro nevydržala. Našťastie som vo svojom stave moc nevnímala poznámky o tom aká som ku***. No najhoršie je, že ma spoznávajú aj ľudia na ulici. Zrejme budem musieť spraviť niečo so svojím vzhľadom.

Domov som sa dostala až okolo piatej. Bola som ešte v jednej reštaurácií opýtať sa na brigádu. A vzali ma! Bola som prekvapená, aké ľahké to bolo.

No a teraz k môjmu vzhľadu. Cestou domov som sa rozhodla, že mi bohato stačil jeden deň čumenia, takže som sa zastavila v jednom kaderníctve. A tadá je zo mňa ryšavka. Vlasy som si nechala prefarbiť na bledo-ryšavú farbu. Myslím, že je to dosť odlišné a navyše nevyzerám až tak zle. Vlastne som to chcela vždy vyskúšať.

Keď som prišla domov, Katie bola v obývačke a učila sa. Aspoň niekto v tejto domácnosti to robí. 

"Panebože." Zamumlala si popod nos hneď ako ma videla.

"Ďakujem, som rada, že sa ti páčim." Povedala som značne ironicky.

"Nie, to nie je tak......ja .....to len, že vyzeráš úplne úžasne. Ani som ťa nespoznala."

Mierne som sa pousmiala. "To bol zámer."

"Bol to úsmev? Ja neverím..." Zodvihla sa a šla ma objať.

"Nie nebol." Povedala som.

"Ale no ták.....ja som rada, že si sa dala aspoň trochu dokopy."

"No nepripadám si moc v kope, ale tak život ide ďalej." A mne neostáva nič iné ako to prekonať. Vlastne celkom pozitívne je, že už sa mi nemôže stať nič horšie. Snáď.

"Už som si našla brigádu."

"Vážne?"

"Hej, mala som to šťastie, že zrovna dnes im niekto odišiel a tak potrebovali súrne náhradu. Je to jedna reštaurácia v centre. Veľmi pekná. Celkom by ma zaujímalo prečo odišiel."

"Snáď to nebolo nič zlé. Kedy vlastne začínaš?"

"Zajtra."

"To už?" Opýtala sa zarazene.

"Hej....veď som ti vravela, že potrebovali súrnu náhradu."

:.:.:.:.:.:.:.::.:.:

Dnes je štvrtok a ja som už tretí deň v práci. Poviem vám, budem rada ak tu vydržím do konca týždňa. Je to peklo, vôbec sa nedivím tomu človeku čo odišiel.