Je to možné?

21. časť

Opravená je iba polovica kapitoly, tak mi prosím prepáčte za chyby :) 

Ráno som sa zobudila o ôsmej. Teda skôr som si dala budík, pretože som bola vyťažená. Dúfam, že všetci budú spať aspoň do dvanástej, aby som to všetko stihla.

Postavila som sa z tej studenej zeme.....no, skoro sa nepostavila. Oh, cítim sa akoby som pila s nimi. Som strašne nevyspatá. 

Postavila som sa na nohy s tým , že si idem umyť zuby a obliecť sa. Počkať. Ako sa mám obliecť? Čo si mám obliecť keď je v MOJEJ izbe Zayn a Perrie? Super.....moje šťastie, ako vždy. 

Vyšla som hore a popritom som prekročila Sofiu a Liama, ktorý sa premiestnili so Sály sem na zem. Keď som sa tam dostala, vyčistila som si zuby a ešte som sa chcela aj očesať, ale nechcela som si ničiť kučery a tak som si na hlave nechala ten výbuch. Je fajn byť taká voľná. 

A teraz som začala rozmýšľať nad tým, čo spravím s tým mojím oblečením. Na sebe som mala moju nočnú košeľu, takže to by asi nešlo. A do mojej izby som naozaj nemienila ísť, posledné čo by som chcela, by bolo zobudiť jedného z nich, alebo vidieť niečo, čo by som nemala.

Po 5 minútach tuhého rozmýšľania som konečne prišla na seriózny náp......no možno nie až tak seriózny. Keď sa Harry včera vrátil, kufor nechal dole v skrini. Takže by som sa možno mohla pozrieť, či by som si odtiaľ nemohla niečo požičať? 

Ok.....nejako to prežijem. Zišla som dole a našla ten kufor. Nakoniec som z neho vyhrabala čierne džínsy a sveter, ktorý mal hornú polovicu bielu a spodnú čiernu. Vážne si na seba práve obliekam veci Harryho Stylesa?....No už to tak vyzerá. Keď už som to mala konečne na sebe, začala som sa obliekať do kabátu, aby som mohla čo najrýchlejšie odísť. Musím uznať, že tie džínsy sú naozaj pohodlné, asi preto sú aj jeho najobľúbenejšie.

Poriadne som sa zababušila do kabáta a vydala sa von do ulíc Londýna. Musím povedať, že takéto mŕtve som to tu ešte nevidela. Hej, bol síce nový rok, ešte ani nie 9 hodín.....Ale Londýn nikdy nespí. Chápete? Bolo divné ísť tými poloprázdnymi ulicami, no užívala som si to. Konečne to tu poriadne vidím. No a keďže Londýn sa nezastavuje ani na nový rok, skoro všetky služby normálne fungujú. A tak som vliezla hneď do prvého Starbucks, aby som si dala jedno poriadne veľké latte. 

Keď som ho mala v ruke, svet bol hneď krajší. S úsmevom na perách som vykročila vpred. Najprv som potrebovala ísť do lekárne, kúpiť aspoň 2 balíky liekov. Keď som konečne jednu našla, vošla som dovnútra a bez toho aby som vôbec prehovorila mi predavačka strčila do ruky 2 krabičky. Je vtipné ako všetci vedia, čo ľudia dnes potrebujú. No zrejme som nebola jediná, čo bola kupovať lieky pre svojich kamarátov.

Keď už som mala svoje lieky, teda vlastne ich lieky, išla som do neďalekého mäsiarstva, kde ma už veľmi dobre poznali. Boli tam milí ľudia a tak som tam rada nakupovala. Dnes som bola kúpiť hovädzie, lebo som si istá, že budú potrebovať poriadnu polievku. Koniec koncov, mamy varia polievku, keď vám je zle, nie? No ja neviem, keďže som ešte nemala takú opicu, ale typujem, že áno. Inak je celkom vtipné, že som tu najmladšia a vlastne najzodpovednejšia. Oh cítim sa, akoby som mala 40.

Asi po 30 minútovej ceste som sa konečne dostala domov. Hej bolo to dosť ďaleko. Medzitým som bola ešte kúpiť pomaranče, nech už som úplne dokonalá.....Prišla som domov a všetko zložila tam, kde to patrí. Už bolo skoro pol 11 a tak som najprv dala variť polievku. Dúfam, že to stihnem, kým sa nezobudia. Medzi tým som sa snažila ručne odšťaviť tie pomaranče, za toto by mi mali naozaj poďakovať. Stála som pri kuchynskej linke a ďalej sa snažila....