Je to možné?

16. časť

Harry odišiel hneď potom, ako k nám vyslal udivený pohľad. Hneď ako sme sa so Sofi prestali smiať ako šialené, pustili sme sa do rozhovoru.

"Tak. Ako sa tu máš? Ja prepáč, že som ti nepísala, ale vyhrážala sa mi tá žena, že ak ti budem volať, tak ti niečo spraví a.....a ja neviem, bolo to hrozné. Nemohla som to bez teba vydržať a čo potom ty? Si tu sama a nikoho tu nemáš......som strašne sebecká." Už sa pomaly rozplakala, ale ja som ju iba pohladila po chrbte a pokračovala.

"Nevideli sme sa skoro 4 mesiace a ty tu chceš revať? Radšej mi porozprávaj ako je doma. Ja som teraz v miernych sračkách, tak sa rada dozviem ako sa všetci majú."

"No nemyslím, že by si to rada počula. Ja viem, že ti chýbajú, ale teraz to neriešme. Doniesla som ti toto." Vytiahla krabicu a ja som ju opatrne otvorila. Hneď ako som zbadala jej obsah som začala kričať od radosti. Boli tam koláče od mojej babky. Čo viac by som si mohla priať?

Odtiahla som Sofi do kuchyne a obe sme si sadli za stôl. Samozrejme som sa hneď pustila do tých koláčov.

"Tak čo si zas spravila?" Trochu som sa zasmiala, lebo som vedela, čo bude nasledovať, Sofi ma vysmeje.

"No mala som problémy s manažmentom, pretože som mala v škole zlý priemer." Povedala som a čakala až....

"ÓÓÓÓÓÓ neverím, naša bifla a zlé známky?"

"Moji učitelia sú zaujatý."

"Ale jasnééééé."

"Poser sa." Povedala som, ale to už sa smiala.

"No a ešte som sa pomstila Anne."

"To je tá čo sa mi vyhrážala?"

"Hej"

"Tak potom je všetko v poriadku....tak jej treba. A čo si jej vlastne spravila?"

"No ako to povedať.......narezala som jej opätok, vlastne obidva, čo by vlastne ani nebolo až také zlé........keby nebola hlavnou hviezdou programu prehliadky Dolce a Gabbana a nemala na sebe šaty za 20 000 eur, ktoré roztrhla, keď padla z móla, potom ako sa jej podlomili oba opätky."  Keď som dopovedala už sa zase smiala.

"No nechcela by som. Doma to bolo celkom vtipné, keď zistili, že bývaš s Harrym. Už na teba naplánovali minimálne 10 atentátov." Mierne sa zasmiala, ale ja som vedela, že sa za tým ešte niečo skrýva.

"Nenávidia ma, že?" Opýtala som sa a keď  mlčala pokračovala som. "S mamou som sa nerozprávala už dosť dlho, nehovoriac o ostatných členoch mojej rodiny. Moc ma nekontaktujú. A moji "priatelia" sú na tom ešte horšie. Polovica ľudí mi závidí a druhá ma považujú za štetku, lebo si myslia, že som tu iba preto aby som spávala s Harrym. Nechápem ako môžu veriť tým článkom, nehovoriac o twitteri. Ja neviem čo som tým ľudom spravila. Keď to začalo, preplakala som pár nocí, no potom som sa s tým zmierila. Vlastne už nemám nikoho, iba Harryho a teba." Teraz keď som to povedala nahlas mi to prišlo ľúto, no našťastie som v poslednej dobe nemala čas nad tým rozmýšľať.

"Je mi to ľúto." Povedala Sofi a pozrela sa na mňa. 

"Nemusí, ja už som si cez to prešla. A teraz zmeňme tému. Nie si unavená? Bol to dlhý let a...."

"Celý čas som spala, takže som plná energie. Ale som hladná, máš niečo?"

"No pokiaľ si vystačíš s niečím čo som uvarila?"

"No neviem, už ma nejako prešiel hlad."

"Ha ha ha. Do kedy tu vlastne budeš?"

"Zajtra večer musím odletieť. Nechceli ma pustiť zo školy a navyše bol problém s letenkami."