Je to možné?

Epilóg

Táto časť opäť obsahuje istú scénu :D tak ak také niečo neradi čítate, preskočte ju. A opäť ďakujem LieImagines :) Si super.

Ráno som sa zobudila na to, ako mnou Harry trasie.

"Elli."

"Mmmm?"

"Drtíš ma." Pošepkal. Hneď som ho pustila a otvorila oči. V poslednej dobe sa mi to stáva často. Predpokladám, že to je preto, lebo viem, že bude musieť čoskoro odísť a tak Harryho podvedome obímam tak silno, akoby som ho už v živote nemala objať. Čo vlastne môže byť aj pravda. Dnes je totiž môj posledný deň v Británii. Hneď zajtra ráno musím odísť.

"Prepáč, ja len......chcem si to užiť, kým môžem." Povedala som a znova zavrela oči, iba aby som neplakala.

"Neboj sa. Nikdy nevieš, kedy sa naše cesty opäť spoja." Naše cesty opäť spoja? To má z nejakého románu?

"Harry, odkedy čítaš Ingu Lindströmovú?" Zasmiala som sa.

"Čo?" Opýtal sa a venoval mi jeden z jeho dokonalých, nechápavých pohľadov.

"Ale nič." Pobavene som sa pozrela na jeho nechápavý výraz. Musela som sa nad tým usmiať.

"Tak čo budeme dneska robiť?" Opýtal sa, no ja už som mala plány.

"Máme čas do piatej, vtedy začína ten koncert a dovtedy budeš platiť svoj dlh." Povedala som a víťazoslávne sa usmiala. Večer je klavírny recitál. Pamätáte si, ako som na začiatku školského roka odmietla šport a tak musela chodiť na klavír? Fajn, prišli mi na to aj na druhej škole, takže tam som si musela vziať hudbu tiež. No a dnes máme na večernom koncerte ukázať, čo sme sa za ten rok naučili. A ako sa poznám, bude to peklo.

"Aký dlh?" Opýtal sa a znova mi daroval ten úžasný nechápavý pohľad. Ten pohľad mám tuším radšej ako jeho úsmev.......No, koho budeme klamať. Harry je vždy úžasný, nech má pohľad aký chce.

"Ej......máš krátku pamäť......Keď sme boli v Prahe, povedal si, že by si nemal problém s pozeraním cyklistiky. A prijal si výzvu. Tak sa dnes teš na také príjemné 5 hodinové pozeranie závodov."

Tento raz sa nič neopýtal, iba vypúlil oči.

"Čo? Nikdy!"

"No ták, bude to zábava."

"5 hodín? Zábava?"

"Ved sa môžeme rozprávať, alebo staviť.....To je ono! Stavne sa. Ked vyhrá slovák, varíš ty. Ked vyhrá brit, varím ja."

"Fajn."

:.:.:.:.:.:.:.:.:

"No a ona potom povedala, že....."

"Harry, drž už hubu!"

"Ale veď si povedala, že sa môžeme rozprávať."

"Ale nie teraz! Je blbých 20 kilometrov do cieľa a únik má na pelotón náskok jeden a pól minúty. A hádaj čo? Sagan v tom úniku nie je! A Cavendish samozrejme áno. Ten idiotský brit vždy vyhrá.....Oh, mala som to vedieť. Už na začiatku tam naň ho všetci šlapali.....bolo jasné čo chcú spraviť. Ja ho tak neznášam...."

"No, síce som moc nerozumel, čo si hovorila, ale podľa tvojho rozhorčeného výrazu usudzujem, že je to pre mňa dobre. To ktorý je ten Mark? Ten zelený?"

"Omg!!!!!!! Nevidíš, že tam je 8 ľudí oblečených v modrom a jeden v zelenom? Tak snáď by tam nešiel sám. Cudzí by mu predsa nepomohli. A ten zelený je človek zo Saganovho týmu.....on sa ich snaží spomaliť, aby ich ostatní mohli dobehnúť a aby sa nakonci mohlo šprintovať do cieľa. Len mu to nevychádza."