Je to možné?

27. časť

Hneď keď som si uvedomila, kto stojí vo dverách mojej izby, bola som na nohách. Keď som sa pozrela na Harryho, vyzeral rovnako hrozne ako ja. Mal prepadnuté oči a pod nimi obrovské kruhy. Seba som radšej vidieť ani nechcela.

Asi minútu sme tam stáli a čumeli na seba. Najdlhšiu minútu v mojom živote. Harry vyzeral, akoby nevedel čo má odo mňa čakať a to isté som nevedela ani ja. A tak som sa rozhodla. Mesiac, celý mesiac som sa s ním nerozprávala a teraz tu je a nemá mi kam ujsť. Rozbehla som sa a vrhla sa naňho. Objala som ho tak silno, ako keby som ho už nikdy nemala vidieť. A v tej chvíli mi bolo úplne jedno, či sa na mňa hnevá, alebo nie.

No na moje veľké prekvapenie spravil to isté. Jeho ruky ovinul okolo mňa a pritlačil ma k sebe ešte bližšie, čo som si myslela, že už ani nie je možné.

Zdvihla som hlavu a pozrela sa naň ho. Čakala som, že mi niečo povie, no on bol ticho a tak som znovu musela začať ja.

"Harry, prepáč, ja..........je mi ľúto to o Chloe. Zrejme som ti to nemala hovoriť, viem že ťa to ranilo..." Moje slová boli stopnuté tým, že jeho pery prisal na moje. A onedlho som už bola stratená v našom dlhom bozku. Ja viem, je to zlé, no teraz mi to pripadá ako tá najsprávnejšia vec na svete. Aj cez to, že iba kvôli naším bozkom sme sa mesiac nevideli.

Odtiahla som sa a na Harryho tvári sa objavil ten najširší úsmev. A tie jeho jamky......

"Môžeme už odísť?" Opýtal sa  Harry.

"Kam?" Teraz nechápem.

"Domov?" Opýtal sa ma s nadzdvihnutým obočím.

"Harry, ja predsa nemôžem. Vieš, že ťa všade sledujú a ako im chceš vysvetliť, že si zase s nejakou babou? Chceš aby si mysleli, že si Chloe zase podviedol?"

"Rozišli sme sa."

"Čo?" Tak teraz som bola už úplne v šoku.

"A čo si čakala, že sa stane?"

"No dobre, ale tak rýchlo? To si kedy stihol?" 

"Hneď  po tom, čo si ušla. Videla ťa a videla aj ten usb kľúč, čo si mi dala. Hneď ako sa ku mne prihrnula a začala mi ho trhať z ruky, mi bolo jasné, že s tým má dočinenie ona. A tak som sa s ňou rozišiel, hneď na tom plese. Tie záznamy som pozeral až potom a celú noc som strávil nad rozmýšľaním o tom, aký som idiot, že som ti neveril."  Pozrel sa na mňa a ja som ho len silnejšie objala.

"A navyše na mňa tlačia, hlavne médiá, lebo chcú nový škandál, že ku mne musí prísť nová výmenná študenka. No a to budeš ty. S manažmentom som sa dohodol, že nebudú o tej novej poskytovať žiadne informácie, takže budeš chránená. Už sa to viac krát nestane, sľubujem."  Povedal a znova sa usmial.

"Tak sa pobalím a môžeme ísť." Povedala som a tentoraz sa usmiala aj ja.

:.:.:.:.:.:.:.:.:.:

Rozlúčila som sa s Katie a za všetko jej poďakovala. Zajtra sa uvidíme v škole, takže to nie je až také strašné.

Sedíme v aute už 20 minút a až teraz som si všimla, že ideme úplne iným smerom.

"Kam ideme?" Opýtala som sa, keď už som si bolá úplne istá, že neviem, kde som.

"Domov." Samozrejme s absolútnym kľudom v hlase mi odpovedal Harry. Vážne?

"Harry." 

"Čo? Veď uvidíš, až tam budeme."

"Edward." Varovala som ho znova a vedela, že tentoraz to zafunguje.

"Prestaň používať moje stredné meno vždy, keď si na mňa nasratá. Už ma to nebaví."