Ráno som sa zobudila na môj budík. Už mi chýbal. Dnes je prvý deň mojej novej školy. Neviem či sa mám tešiť alebo báť. Nemám moc rada zmeny. A pri zážitkoch z minulej školy......No neviem, mám zmiešané pocity.
Zodvihla som sa z postele. Je sedem hodín. To znamená, že mám ešte hodinu a pol, kým začne škola.
Niall je ešte u nás a tak som sa rozhodla výnimočne najprv obliecť. Keď už som sa obliekla a umyla si zuby, zišla som dole. Niall aj Harry už sedeli za stolom.
"Dobré ráno." Povedali jednohlasne a usmievali sa na mňa ako idioti.
"Dobré?" Odpovedala som im, no vyšlo to von skôr ako otázka.
Keďže už nič nehovorili prešla som ku skrinkám, vybrala si misku a cereálie. Sadla som si za stôl a krabicu prevrátila tak aby sa mi tie cereálie sypali do misky a vtedy....
"ÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁ" Do misky mi zrazu padol obrovský pavúk. V momente som vyskočila a bola na druhej strane kuchyne.....Naozaj si nepamätám, kedy som tak hlasno kričala........a kedy sa oni tak hlasno smiali. Ani si neviete predstaviť ako sa bojím pavúkov a nechať sa takto nachytať umelou hračkou........A vtedy sa to pohlo.
"ÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁÁ" Je to živééééé, ono je to živé. A vtedy sa začali smiať ešte viac. Harry zdvihol ruku do vzduchu a tým mi ukázal, že to bola iba atrapa zavesená na rybárskom lanku. Výborne Elli, toto sa ti fakt podarilo.....Oh.
"Ste v poriadku? Ako vám mohla napadnúť taká sprostosť. Vy IDIOTI!!!!!! Fakt geniálna pomsta!"
"Myslíš, že toto bola pomsta?" Povedal Niall a zasmial sa. "Pomsta ešte len príde."
"Vážne? VÁŽNE?" Opýtala som sa s vražedným pohľadom a bola schopná zabíjať.
"No Elli. Nechceš sa pozrieť koľko je hodín?" Koľko je hodín? Čo tým sleduje? A vtedy mi odpovedal tým, že ku mne natiahol ruku s jeho mobilom. 8:00.
"To ste neurobili.......Neprestavili ste mi čas." Krútila som hlavou.
"Myslíš?" Opýtal sa Niall. "Toto je ešte veľmi dobré, buď rada, že sme do toho nezamiešali Rebeccu."
Okamžite ako som si uvedomila, že nežartuje som vyšprintovala hore do mojej izby. Nie je možné, že by som to stihla na čas.
"Za toto zaplatíte! Obaja!" Zakričala som a vtrhla do mojej izby. Vzala som si kabelku a šprintovala naspäť.
"Harry! Okamžite zdvihni tú tvoju riť a makaj sem." Zakričala som.
"To chce čarovné slovíčko." Povedal sladko.
"Ak sa hneď nepostavíš, tak ťa podrežem a tvoju mŕtvolu dám Rebecce. Alebo nie. Najprv ťa dám Rebecce a potom ťa podrežem!"
"Dobre už idem." Vstal a kráčal za mnou.
O chvíľu sme už sedeli v aute. Harry naštartoval a vyrazili sme.
"Vieš čo? Vlastne mením svoj názor.......Už žiadne pomsty! Každý sa každému iba pomsťuje.....Už je to choré."
"Á....keď si to schytala ty, tak odrazu žiadne pomsty." Povedal a zasmial sa. No možno....
"To nie je pravda!"......Je to pravda.
"No jasné.....Tešíš sa do novej školy?"
"No, pravdupovediac mám strach."
"A z čoho?" Opýtal sa akoby mať strach z novej školy bola tá najnepochopiteľnejšia vec na svete.
ČTEŠ
Je to možné?
FanfictionČo ak bude musieť obyčajné dievča ,ako výmenná študentka byť celý rok s celebritou? A čo ak on začne odhaľovať všetky jej stránky? Dokáže sa do nej nezamilovať?
