Je to možné?

15. časť

Ráno som sa zobudila na jemné klopanie na moje dvere. Je to divné, lebo je pondelok a normálne by som vstávala na môj budík. Hneď potom sa otvorili dvere a do nich vošla Anna. Óóó, aké úžasné ráno.

"Môžem?" Opýtala sa jemným hláskom.

"Nie." Odsekla som, ale to už sedela na mojej posteli.

"Vieš ja som sa prišla ospravedlniť. Naozaj ľutujem to, čo som spravila, ani si nevieš predstaviť, ja.....prepáč." Nevedela som čo na to povedať, vyzerala, že to myslí vážne. Ale nie som taká naivná, aby som jej verila. Keď sa odo mňa nedočkala odpovede, pokračovala.

"Dnes je jedna módna prehliadka, na ktorej predvádzam a tak som Harryho poprosila, či by si nemohla ísť s nami." Módna prehliadka? Najprv ma zachvátil pocit šťastia, no potom ma napadlo, že v tom určite niečo bude. Chce ma tam strápniť?

"Neboj v škole je už všetko vybavené a šaty som ti zohnala. Harry ti ich neskôr ukáže. Aj tak už je veľa hodín a do školy by si to nestihla."   Veľa hodín? Ktorý idiot sa zase babral s mojím budíkom...... Je dvanásť! Vypúlila som oči, keď som sa pozrela na môj mobil.

"Odchádzame za dvadsať minút." ČO? Okamžite som vstala a utekala do kuchyne. Bežala som dole po schodoch, keď mi zarazu vyleteli do vzduchu obe nohy a už som len letela dole. S mojím šťastím som pri dopade trafila ešte posledné schody a potom sa zošúľala až na zem. V tej chvíli som myslela, že už sa nepostavím.

"Ou.....zabudla som ti povedať, že som dala navoskovať podlahu."  Jasné, že zabudla.

"Čo sa deje?" Harry vyšiel z kuchyne a hneď jak ma zbadal sa ku mne rozbehol.

"Bože, čo si to zase spravila? To máš z toho, že vždy meškáš. Keby že si nastavíš budík skôr....."

"Hej som v poriadku, ďakujem za opýtanie. A nevedela som, že niekam ideme." Poznamenala som ironicky a sledovala jeho začudovaný výraz.

"Ona ti to nepovedala?"

"Môžeš 3-krát hádať."

"No dobre, nebudeme to riešiť. Poď dám ti tie šaty čo ti doniesla." Pomohol mi postaviť sa na nohy a ukázal hore na poschodie. Išla som s ním do jeho spálne a potom do šatníka. Ouu, mám zlé spomienky z toho, čo sa tu včera dialo. Nepamätám si presne čo som hovorila ale.... no našťastie ma z myšlienok  vytrhlo to, že mi Harry podal zabalené šaty na vešiaku. Na obale bola napísané Miu Miu, čo samo o sebe neveštilo nič dobré. Sú to síce brutálne drahé šaty, ale ten štýl je trochu....divný.

Otvorila som obal a vybrala šaty. Oh a ja som si na chvíľu myslela, že je milá. Boli to čierne šaty, absolútne rovné, žiadny tvar. Ich dĺžka bola asi najdivnejšia akú som kedy videla. Siahali asi 10 cm nad členky. A tá čierna vyzerala ako keby sa už 1000 krát prala. Pane bože. Toto sú asi najškaredšie šaty aké som kedy videla. No jasné, veď ich vyberala tá štetka.

Ešte raz som sa na ne pozrela, či sa mi náhodou nesníva, ale výraz na Harryho tvári ma v tom utvrdil. "Čo budem teraz robiť? Nemám tu nič drahšie ako 40 eur, teda pokiaľ sa nepočíta sveter. Toto si nemôžem obliecť."

"No keďže som presne niečo takéto čakal, bol som ti osobne jedny kúpiť." Zašiel hlbšie do šatníka a načiahne sa za jeho kabáty. Keď sa otočí späť má v ruke podobný vešiak so šatami a v druhej ruke drží krabicu......o môj bože, je tam napísané Louboutin. Podá mi šaty a ja ich s napätím príjmem. Rozzipsujem obal a skoro odpadnem. Sú tam bledo ružové šaty asi tak po kolená, na boku sú vyšívané striebornými niťami a korálkami a na páse sú prestrihnuté. Wow. Keďže som bola neschopná pohybu, vzal mi ich z rúk a podal mi krabicu. Keď som ju otvorila, už som mala chuť plakať. Boli tam bledoružové lodičky na mierne vysokom opätku s mašlou napredu. A tá červená podrážka. Ani som si to neuvedomila a vrhla som sa na Harryho tak prudko, že som ho skoro zhodila na zem. Ale potom mi to doplo...

"Harry ja to nemôžem prijať, nikdy ti to nebudem môcť splatiť."

" Bože uvedom sa. Vieš koľko mám peňazí? Anne by to teda nevadilo. Zober si ich a buď šťastná. Uži si to." Usmial sa. Postavila som sa na špičky a vlepila mu bozk na líce. Potom som už rýchlo odcupitala do izby. Najprv som sa v kúpelni premenila na človeka a potom som sa už išla obliecť. Postavila som sa pred zrkadlo a pripadala si krásna. Je to krásny pocit, pripadať si krásna. Vlasy som si dala do drdola ako vždy a ešte si nakoniec pretrela pery leskom. Vyšla som z izby a tento krát veľmi pomaly schádzala dole schodmi. Tie šaty ma zázračne rýchlo vyliečili.

Keď som zišla dole, Anne padla sánka. Mala som totiž krajšie šaty ako ona. Harry na mňa iba mrkol, čo mi dodalo sebavedomie. Obliekla som si kabát a zišli sme dole k autu. Aj keď som mala pančuchy, skoro som zamrzla.

"Už som ti spomínala, že pôjdem ako úplne posledná? Vrchol programu? Budem mať na sebe najdrahší model."  No jasné, ako inak. Harry iba prikývol a potom už sa moc nerozprávali. Keď sme tam prišli, vošli sme zadným vchodom, ktorý viedol rovno do šatní. Harry s Annou zaliezli do jej "súkromnej" šatne. Radšej nechcem vedieť čo tam robia.

Prechádzala som sa po tých šatniach a zistila, že tam nikto nieje, asi sme prišli prehnane skoro. Našla som miestnosť kde boli všetky outfity aj s topánkami a šperkami zoradené podľa mien. Keď som uvidela tie Annine niečo ma napadlo. Možno to bolo odo mňa hnusné, alebo to bol blbý nápad, no urobila som to. Proste som jej........narezala opätok na topánke. A aby nebolo dosť aj na druhej. Keď už mám mať problémy, nech to stojí za to.

Nenápadne som sa odtiaľ vytratila a šla do hlavnej sály. Tam som si sadla na miesto dozadu a čítala si, až kým nezačali prichádzať ľudia. Potom už som si všimla ako Harry vyšiel zozadu, tak som za ním išla. Usadila som sa vedľa neho a čakala až sa začne prehliadka. Úplne som si ju užila, boli sme v prvej rade a ja som mala mólo na dĺžku ruky. Všetko išlo ako po masle, až kým sa na konci móla neobjavila Anna. Sebavedomo kráčala smerom dopredu, keď zrazu.....rup a mala po opätku. Zakopla, ale ustála to. Musím uznať, že sa jej to podarilo, až kým sa jej nepodlomil aj druhý. To už neustála a nanešťastie letela tak ďaleko, že až padla z móla. Hneď som vyprskla v smiech, za čo som schytala vražedný pohľad od Harryho. Keď sa Anna vyškriabala späť, hneď šla dozadu, bez obzretia. Keďže už bol oficiálny koniec prehliadky, Harry sa postavil a vypochodoval rovno von k autu. Len tak, tak som ho stihla nasledovať.

Sadol si do auta a ja som si so strachom sadla vedľa neho. Naštartoval a hneď potom vybuchol smiechom. Toto snáď nevidel ešte nikto.

"Videla si ju? Ten jej fejs keď padala." Povedal a utrel si slzy. "Bolo to veľmi zlé a nezodpovedné." Na chvíľu sa hral na vážneho, aj keď bol celý červený a potom sa zase začal smiať. "Vieš si predstaviť ako bude peniť, keď zistí, že si to bola ty?"

"A čo keď to nezistí? No dobre, viem že to zistí, nikto iný tam vtedy nebol, ale stálo mi to za to. To má za tie schody. Že navoskovať, to už jej len tak budem veriť."

"Aby bolo jasné neviem, že si to bola ty a nič s tým nemám."

"Fajn. Ja ju zvládnem aj sama." Povedala som a potom už bolo cestou ticho. Keď sme zastavili pred Harryho bytom, vystúpili sme a on začal rozprávať.

"Teraz pôjdeme hore, mám pre teba jedno prekvapenie. Ja sa potom vrátim pre Annu a odskáčem si to za teba. Neviem kedy sa vrátim späť, tak ma nečakajte." Nečakajte? Na moju otázku mi hneď odpovedal tým, že otvoril dvere. Hneď ako sa roztvorili som na druhej strane uvidela Sofi. Hneď som cítila slzu ako mi steká po líci. Keď som konečne odmrzla rozbehla som sa za ňou a skoro ju rozdrtila v objatí. Hneď  ako som sa od nej odtiahla, sme sa na seba pozreli a vybuchli do smiechu.

Snáď sa vám to páči :)  Vote+ koment :) 

PS: Annu si predstavujem ako Rossie H-W.