Je to možné?

5. časť

Niečo po šiestej mi niekto zaklopal na dvere.

"Ďalej!"

"Ak si nachystaná, môžeme odísť. Počkám ťa dole."

Na nič som nečakala a priamo ho následovala. Obula som sa a dala som si na seba kabát. Zišli sme dole pri auto. Tam čakala nejaká žena. Bola mladá, krásna a zjavne sa o seba dobre starala. Keď k nej Harry podišiel, vlepila mu na líce bozk. Aha, tak o to tu ide. Nastúpila som do auta. Tá baba asi nepovažovala za potrebné sa mi predstaviť, tak prečo by som to mala robiť ja? Zrazu niečo začala hovoriť. Najprv som bola vykolajená, ale hneď potom som pochopila, že hovorí po francúzsky. Myslí si že jej nerozumiem? Je úbohá, nemám ju rada už teraz a po jej monológu už vôbec nie. Presne viem čo povedala: "Toto je to otravné dieťa čo budeš mať na krku celý rok? Vie ona vôbec kam ide? To sa mohla aspoň lepšie obliecť. No vyzerá teda hrozne, dúfam že je aspoň múdra inak môže svoj život zahodiť." 

"Drž hubu." schladil ju Harry. Bola som mu vďačná aj keď by som sa ubránila aj sama. Ešte raz si tá štetka na mňa otvorí ústa, tak to asi nevydržím.

:..:..:..:..:..:..:..:..:

Prišli sme. Som nervózna. Potia sa mi dlane. Vošli sme do veľkej budovy, neviem či sa to dá nazvať dom, ale nemá to taký tvar. Chvílu sme kráčali po tmavej chodbe až po izbu, z ktorej sa ozývali hlasy, veľa hlasov. Keď sme vošli videla som chalanov zo skupiny sedieť na sedačke, bola tu aj Rebecca, ale tá sedela na stoličke oproti sedačke. Boli tu aj iný ľudia, zjavne ochrankári a ja neviem ako ich nazvať pracovníci? Ďalej tu bola baba, podobne vydržiavaná ako tá čo s nami prišla. Mala bielo-blonďavé vlasy, tak som pochopila že asi bude Zaynova priateľka. Tie dve sa hneď utekali objať. Harry sa zvítal s chalanmi a povedal že im chce niekoho predstaviť.

"Toto je Elli." povedal Harry a ukázal na mňa. Louis sa postavil a podal mi ruku. Zrejme videl aká som vystrašená a tak sa ku mne naklonil a zašepkal mi do ucha:

"Harry má šťastie, že si vybral teba, lebo hentú by určite nezvládol. Trvalo jej 30 minút kým sa tu ukľudnila a začala normálne dýchať. My už sme sa obávali že aj ty prídeš a skoro nás zadusíš ,ale prekvapivo nie. Tak sa usmej, zatiaľ si naša najoblúbenejšia výmenná študentka akú sme tu mali a nepochybujem o tom, že inteligentnejšia ako Rebecca." Zasmiala som sa a Louis sa ku mne pridal.

Ostatní sa mi len predstavili a usmiali sa. Vyzerajú milí. Každopádne viac ako ženy v tejto miestnosti. Chalani sa posunuli a uvoľnili mi miesto na sedačke. Rebecca sa na mňa strašne škaredo pozrela. Niall sa ku mne naklonil a zašepkal: 
"Dávaj si pozor aby si sa s ňou nedostala osamote na odľahlé miesto, nemuselo by to dopadnúť dobre." Dohovoril pozrel sa na jednu aj na druhú stranu ako v starých detektívkach aby sa uistil že ho nikto nepočul a potom už som sa mohla bezstarostne rozosmiať aj spolu s ním.