Skôr ako začnete čítať túto kapitolu, by som sem rada napísala toto. Keď tak to preskočte.
Dnes moja kamarádka vypátrala, že píšem tento príbeh a vyzeralo to asi takto:
"No a ty kedy začneš niečo písať?" (povedala značne ironicky)
A ja iba poker face.
"To vážne? Ty si mi to nepovedala?"
"Už 18 kapitol."
"Ja ťa zabijem v spánku.".......Hej máme sa radi :)
Skláňala som sa nad záchodom, keď mi niekto chytil vlasy a kľakol si ku mne. No kto asi.
"Dobré ráno." Povedal,........ hmm najlepšie.
"Je ti zle?"
"Och nie, ja úplne bežne ráno vraciam a nemôžem si spomenúť, čo sa stalo predchádzajúci deň."
"No radšej to nerieš, bude to tak lepšie."
"No ako myslíš....." Naozaj si neviem vybaviť čo sa stalo a keďže Harry povedal, že to nemám riešiť, mám dve možnosti: Za 1. Nestalo sa nič a za 2. Zrejme v tom bol zamiešaný aj on, pretože ak by som niečo vyviedla iba ja, tak by si to vychutnal.
Dnes už je piatok a ja som celý týždeň nebola v škole. Je mi z toho zle.....som úplná flákačka. No našťastie v utorok je Štedrý deň a tak nebudem musieť počúvať ohováranie za mojím chrbtom tak skoro.
Celý deň som preležala, alebo som pozerala filmy. Veď už mám prázdniny, tak prečo si ich neužiť? Harry mi dokonca uvaril polievku, ktorú som s radosťou zjedla. Už som sa tešila ako si dám ďalší tanier, keď som zistila, že je Niall na návšteve...... a tak som sa prestala tešiť.
:.:.:.:.:.:.:.:.:.:.:.:.:.:
Dnes je pondelok a ja som plná energie. Sú Vianoce! Teda vlastne budú zajtra, ale komu to vadí? Už od rána som v kuchyni a pečiem. Hej dosť neskoro, ale najprv som to nemala v pláne. Cez víkend som ešte dokončovala darček pre Harryho, čo je veľký obraz, na ktorom je výhľad z jeho okien. Hej, má na obraze to isté čo môže vidieť z okna, ale keď sa raz presťahuje prišiel by o to a tak to teraz bude mať zachytené.
Celý čas sa v kuchyni motá aj Harry, lebo sa snaží niečo uvariť. No ja sa nestarám. Hej, chvíľami mi ubiehajú oči, sledujem ako sa mu pohybujú svaly, keď niečo robí ale tak, kto by sa nepozrel? Len dúfam, že ma nechytí, ako ho pozorujem.
A ako som to dopovedala.....samozrejme ma chytil ako naňho čumím. Hneď ako sa naše pohľady stretli, som cítila ako sa červenám. Hneď som sa otočila.
"Aww babe, nemusíš sa hanbiť, byť tebou tiež sa pozerám." Povedal a zasmial sa.
"Ja som sa nepozerala, nemusíš si namýšľať." Povedala som a hodila po ňom utierku. Samozrejme úplne šikmo asi meter od neho. No vždy som bola "dobrá" v športoch. A teda aj v hodoch.
"Ej, ale si sa trafila."
"Drž hubu." Schladila som ho.
"Fajn. Teraz poď jesť, kým sem nepríde Niall, potom už si nezaješ." Povedal a na stôl dal 2 taniere. Niall mal prísť o druhej, strašne mi chcel pomôcť piecť, ale obávam sa, že on bude iba ochutnávač.
"Fajn." Vydýchla som a sadla si za stôl. Harry prišiel k stolu s hrncom v ruke a najprv naložil sebe. Čo-to-je? Vyzerá to hrozne. Nie je tu žiadna šanca, že by som to zjedla.
ČTEŠ
Je to možné?
FanfictionČo ak bude musieť obyčajné dievča ,ako výmenná študentka byť celý rok s celebritou? A čo ak on začne odhaľovať všetky jej stránky? Dokáže sa do nej nezamilovať?