Je to možné?

9. časť

Keď som sa vrátila zo školy, tresla som dverami a skolabovala na stoličke v kuchyni. Vyzerá, že tu nikto nie je a tak som si uvarila kávu a ponorila sa do mojich myšlienok. Prvý deň v škole bol príšerný. Nikto sa so mnou nerozpráva, nemám priateľov a navyše som skončila v triede plnej indov a číňancov, ktorým nič nerozumiem. Ešte že predmety máme rozdelené inak by som to nezvládla. Dostala som brutálnu kopu učebníc a už máme aj prvé úlohy. Na zajtra esej o sebe a našom živote. Okrem toho, že som si nenašla žiadnych priatelov, už som stihla nasrať pár ludí. Hlavnú šikanátorku Megan, ktorá si myslí, že je najväčšia. No ešte že viem ako proti tomu bojovať, inak by som asi neprežila. Bola som dosť unavená a tak som si išla do obývačky, kde som nakoniec zaspala.

Zobudila som sa na tresknutie dverí, čo bol pravdepodobne Harry. Keďže som počula nejako veľa krokov naraz uvedomila som si že tu je asi s niekým. Išla som do svojej izby s úmyslom, že ich nebudem vyrušovať. Prezliekla som sa do pyžama a ľahla si a vtedy sa to stalo. Začula som divné zvuky, ktorých intenzita sa stále zväčšovala. Oh len to nie. Ale tak ako to býva v mojom živote, zákon schválnosti stále funguje. Myslím že toto dlho nezvládnem. Snažila som sa zakryť si uši aby som nepočula ich vzdychy, ale nepomohlo to. Vyšla som z postele a nasmerovala si to rovno do kúpelne. Vliezla som do sprchy a zapla vodu. Teraz by mala nasledovať časť o tom, ako zo mňa voda zmyla všetky moje problémy, odplavila ich a ako je teraz všetko v poriadku, ale nie, nie je. Je to stále rovnako na hovno, pretože neustále počujem vzdychy až výkriky. A práve mi začína preskakovať.

Obliekla som sa a utekala do obývačky, kde som sa z ipodom uchýlila na sedačke. Nech som robila čo som chcela, stále som to počula, ozývalo sa mi to v hlave. A vtedy to začalo. Spustila som plač. Neskutočný. Ak budem mať toto počúvať celý čas.....Z môjho záchvatu ma vytrhlo až zatrasenie mojím ramenom.

"Čo sa deje?" Vedľa mňa stál Harry, našťastie oblečený. Rýchlo som si utrela slzy a odpovedala mu.

"Prepáč. Ja len.....tie zvuky.....a......prepáč." 

"Teraz ju pošlem domov OK? A ty sa zatiaľ upokoj." No myslím že to nebude až také ľahké. Ostala som tam sedieť a čumeť na moje nohy, schúlená do klbka.

"Už môžeš ísť spať."

"Ja už nezaspím......."

:..:..:..:..:..:..:..:..:..:..:

Práve je mesiac potom, čo som sem prišla. Už nežijem, iba prežívam. V noci nespím, pretože.....no šak to už si domyslíte. V škole je stále horšie a horšie. Učitelia si na mne zasadli a mám stále viac a viac úloh. Dokonca som už raz zostala po škole, čo vlastne bola aj moja vina, pretože som jednu natiahla Megan, ktorá ma už naozaj srala. Problém bol, že som do toho vložila trocha viac sily no a ona tak trochu zletela dole na zem...... Normálne volali Harryho do školy. Odvtedy sa mi vysmieva, že mám ďalšiu nedokonalosť. Podla mňa je to naozaj divné, všetci akoby mi tu robili napriek. Divné.

Práve teraz sedíme všetci za stolom v dome a večeriame. Ja tak ako vždy sa iba prehrabujem v jedle. A vlastne tam skoro spím. Hlavu mám opretú o ruku a oči zavreté.

Zrazu som počula šepot, určite ma zas ohovára Anna, lebo si myslí, že spím.

"Podľa mňa keby že sa jej opýtaš aké je hlavné mesto Tudžikistanu tak ti to....."

"Tadžikistanu."

"Čo?" Opýtala sa zjavne prekvapená, že nespím.

"Tadžikistan, ten štát sa volá Tadžikistan. A hlavné mesto je Dušanbe." Otvorila som oči a všetci na mňa čumeli. Zodvihla som sa a odkráčala hore na moju sedačku. V poslednej dobe je to moje oblúbené miesto. Dá sa tam totižto spať. No tento raz som nemohla spať, lebo som mala vypočítať neskutočne veľa príkladov na matiku. Asi po pol hodine počítania, keď som sa dostala iba cez 2 príklady som obkolesená papiermi zaspala.

Keď som sa zobudila, ležala som na gauči, bola som zakrytá a žiadne papiere okolo mňa. Keď som zodvihla hlavu na stole boli papiere s príkladmi a všetky vypočítané! Vedľa nich boli položené muffiny a hrnček s mliekom. Neviem kto to bol, ale milujem človeka, čo toto spravil.