Je to možné?

18. časť

Prosím, prečítajte si moju poznámku na konci kapitoly :) 

V noci ma prebudilo to, že mnou niekto zatriasol.

"Elli, vstávaj." Zašepkal.

"Čo je?" Zamumlala som a natiahla ruku pre mobil a pozrela sa koľko je hodín. "Sú 3 hodiny v noci." Povedala som a pretrela si oči. Keď som ich konečne otvorila, videla som Harryho, ako čupí predo mnou.

"Všetko najlepšie!!!!!"  Povedal veselo. To ma vážne do riti budil iba preto, aby mi poved...  "Keďže sú tvoje narodeniny, mala by si si ich užiť. Čo tak si vystreliť z chalanou? Nejaký prank?"

"A čo ako tu chceš spraviť? Oholiť Rebecce hlavu?" Povedala som ironicky a znova zavrela oči.

"No možno by sme mali najprv Niallovi zobrať mobil a ...."

"Chceš si z NICH vystreliť, alebo sa pomstiť Niallovi?"

"No...ako to....." Zakoktal.

"Takže pomsta." Uškrnula som sa. Znova si pretrela oči a posadila sa.

"Čo by sme mali spraviť ako prvé? Ja som totiž nikdy neskúšala vystreliť si z ľudí a hlavne nie o 3 v noci."

"No mal by som pár nápadov, ale keďže tu toho moc nemáme, asi by sme sa mali uskromniť s tým tvojím červeným rúžom." Povedal a úškrn mu neschádzal z tváre.

:..:.:..:.:..:....:.:..:.:..:.:..

Asi o trištvrte hodinu som už znova pokojne ležala na sedačke, teda aspoň pokiaľ sa ku mne Harry nenarval. Nie že by som nebola rada, že v podstate polovica môjho tela je zavalená jeho, ale tak už sa mi spalo aj lepšie. Naša pomsta prebehla celkom dobre, našťastie sme nikoho nezobudili. Najprv sme Niallovi zobrali mobil a tweetli niečo Rebecce. No fajn bolo tam pár krát napísané ako si užil tento deň a že sa mu páči.......no v podstate sme ju v jeho mene pozvali na rande, ale tak čo už. Potom sme mu natreli pery mojím rúžom a nechty nalakovali červeným lakom. No a ako posledné sme spravili pár fotiek, vrátane takej kde sme boli aj my, úsmievajúc sa s palcom hore. Zajtra ráno to bude sranda.

"Chceš si zahrať hru na otázky?"

"Hru na otázky? Vážne?.....no dobre, začínaš."

"Fajn. Vážne čítaš fanfiction?" Povedal a ja som si tvár zakryla rukami. Čakala som túto otázku.

"Hej. Vážne si pobozkal iba 8 dievčat?"

"Hej....."

"Ale jasné. Niečo si odčítal.....delené 4......a čo nám vyšlo? No predsa 8!"

"Ha-ha. Si ešte panna?" Po tejto otázke som sa skoro zadusila na vlastnej sline. Vážne?

"Ešte som nikdy nikoho nepobozkala." Potom ako som to povedala zostal ticho....hmm, zrejme to nečakal.

"Tak to by sme mali zmeniť." Zašepkal a pozrel sa mi hlboko do očí. Nie, to nejde spraviť. A áno ide. Ani som nestihla zamrkať a jeho pery už boli na mojich. Bola som prekvapená, aké jemné jeho pery boli, nikdy predtým som nič také necítila. O chvíľu sa odo mňa odtiahol a objal ma ako plyšového macka, pričom si na mňa nezabudol položiť hlavu.

"Dobrú noc." Zamrmlal a zavrel oči.

"Dobrú." Odpovedala som a už sa len snažila zaspať, aj keď som vedela, že to nebude také jednoduché.

:.:.:.:.:.:.:.:.:.:.:..:.:..:.:..:.:..:.:..

Ráno sme sa zobudili, našťastie skôr ako všetci ostatní. Obliekla som sa a po kúpeľňovej polhodinke vošla do obývačky. Harry sedel za stolom aj s Louisom a Liamom. Keď som vošla bolo počuť iba smiech a tak predpokladám, že už vedia, čo sme včera spravili. Počula som kroky v Niallovej izbe a tak som vedela, že za chvíľu bude zle.