Je to možné?

13. časť

Ráno som sa zobudila v posteli sama. Zišla som dole do kuchyne. Nemala som dobrú náladu. Dosť ma zobralo to zistenie o Anne. Čo som jej spravila? Je možné aby ma tak nenávidela? Všetko čo spravila....ako mohla? Tá súťaž a škola. Ved tú súťaž nepokazila iba mne ale aj ostatným. Alebo ich podplatila aby iba mne povedali, že treba dokresliť výkresy. Ako sa jej to vlastne podarilo? Pochybujem že to boli iba peniaze....

Vošla som do kuchyne a hneď  zamierila k cereáliám. Až potom som zaregistrovala, že Harry sedí za stolom a mračí sa.

"Deje sa niečo?"

"Hovoril som s Annou a ona mi hovorila o tom rozhovore, čo ste mali. Ako si sa jej mohla vyhrážať? A povedala si jej že ju opustím? Veľmi dobre si vedela, že som chorý. Myslíš si, že to, že sme spolu spali v jednej posteli niečo znamená? Si obyčajná štetka, tak ako všetky ostatné."  Tak a teraz som zostala stáť z otvorenými ústami dokorán. Vážne zašla až takto ďaleko? Myslím, že viac už toho prichystaného mať nemohla.

"Anna mi hovorila, že sa jej vyhrážaš často, že ťa opakovane upozornila a nepomohlo to. A tak navrhla riešenie."...... No, takže mohla.

"Zbal si najnutnejšie veci. Liam sem príde za pol hodinu a vezme ťa k nemu domov. Vymeníš sa s Rebeccou. Ostatné veci ti neskôr pošlem." A práve teraz mi stiekla po líci slza. Prvá a posledná. Zhlboka som sa nadýchla a začala rozprávať.

"Vážne si toto o mne myslíš? Som tu už viac ako 3 mesiace a ty si myslíš, že by som niečo skúšala až teraz keby som chcela? To si vážne taký naivný, že si jej naletel? A načo tu máš tie blbé kamery? Šak si pozri ten posratý záznam, keď mi neveríš. Ja som si myslela, že sme priatelia. Verila som ti, vieš ja si len tak s niekým nelíham do postele. A áno Harry všetky sú štetky, hlavne Anna."

"Choď sa zbaliť, to je moje posledné slovo." Otočila som sa na päte a išla späť do izby. Rýchlo som sa obliekla a pobalila si ruksak. Do tašky som si zobrala učebnice a nejaké veci. Potom som sa posledný krát pozrela na svoju izbu a odišla. Som silná. Už som nepustila ani jednu slzu. Zišla som dole a posledný krát som si išla sadnúť na moje kreslo. Dívala som sa na ten výhľad. Nič krajšie som za svoj život nevidela. Už síce nie je sneh, ale Londýn je Londýn.

"J-Ja som to tak nemyslel. Prepáč."

"To je v poriadku." Nie nie je to v poriadku. Musím odtiaľto odísť a mne sa nechce zase sa niekde cítiť ako cudzinec.

"Liam je už dole."

Zodvihla som sa a išla sa obliecť. Naposledy som sa otočila na ten byt, kde som strávila 3 mesiace. Spomienky ako sme sa s Harrym naháňali a jašili sa mi prehnali cez hlavu. Zase sa mi chce plakať, ale nie pred Harrym a rozhodne nie pred Rebeccou. 

Keď sme zišli dole, Liam už stál s Rebeccou pre autom. Tá keď videla Harryho sa na neho hneď zavesila. Ja som Liamovi kývla a hneď si sadla do auta. Keď si to všimol, hneď nastúpil. Hneď som si oprela hlavu o okno. Auto začalo ísť a ja som sa hneď rozrevala. Ako malé dieťa. Liam sa na mňa upokojujúco pozrel, no nepomohlo mi to.

"Ja som nič z toho nespravila, to bola ona. Všetko si to vymyslela."

"Ja viem, už ju poznám. Neboj sa, on to pochopí, keď si pozrie ten záznam."

"Mal si vidieť ako vyzeral, keď som mu spomenula tie kamery. Myslel si, že o nich neviem." Zasmiala som sa.

:.:.:.:.:.:.:.:.:.:

"Raňajkovala si vôbec?" Opýtal sa ma Liam keď sme k nemu prišli. Pokrútila som hlavou. Vošli sme k nemu do domu. Bol to tak isto veľký prestor, ale toto bol dom. Celý bol designovo zariadený v hnedých a krémových farbách. Pôsobil veľmi útulne.