HERO || Justin Bieber FanFiction

1. časť

Zhlboka som sa nadýchla a oprela sa o kôpku vankúšov, keď som držala v jednej ruke šálku čaju a v druhej ruke knihu Twilight. Momentálne som sa cítila uvoľnená a pokojná, pretože, no, pretože...

Samozrejme, môj pokoj netrval dlho. Bola som prekvapená, ako ďaleko a rýchlo som sa dostala pre telefón, ktorý na mňa kričal a donútil ma odložiť na pár sekúnd šálku čaju a knihu. A samozrejme, meno Shane a jeho fotka mi svietila na obrazovke. Pokrútila som hlavou, keď som zdvihla telefón. "Čo je to tentokrát?" spýtala som sa monotónne.

"Ahooj!" odpovedal Shane na druhej strane. V pozadí som počula hlasnú hudbu a hlasných a nepríjemných ľudí. Mohla som si predstaviť Shaneho, ako stojí príliš blízko od miesta, odkiaľ vychádza hudba a telefonuje so mnou.

"Čo, Shane?" zahundrala som, aj keď som už poznala odpoveď.

"Potrebujem, aby si pre mňa prišla."

"Uvedomuješ si, že je jedna hodina ráno a ja vstávam do práce, však?" kričala som na neho. "A ty si cez celé mesto a ja som už v posteli s mojím čajom a všetkým?" Shanemu sa vždy zdá, že nasadnem do auta a zoberiem ho z klubu bez ohľadu nato, koľko je hodín a ako veľmi je opitý. Je to naozaj veľmi nepríjemné.

"Nie som cez celé mesto. Som len o pár blokov ďalej."

Zamračila som sa. "Nie si v obvyklom klube?"

"Si nudná," zamrmlal. "Poď si pre mňa. Som unavený!"

"Nie, tentokrát nie," povedala som rozhodne. "Bav sa cestou domov."

"No ták, Alice!" zakvičal. "Nie som tak ďaleko! A nemusíš ma vziať domov. Noc strávim u teba!"

Povzdychla som si. "Dobre, budem tam za desať minút. Bude lepšie, ak ma počkáš vonku, keď sa tam dostanem."

Pretiahla som si mikinu cez pyžamo, - ani som sa nenamáhala obliecť sa - keď som si obula na nohy UGG topánky a zamierila k autu.

Nikdy som nemala rada kluby a ich prostredie. Bola to zábava, aspoň myslím, ale nikdy som neišla s niekým, s kým by to zábava naozaj bola. Milujem Shaneho, samozrejme, je to môj najlepší priateľ, ale zvyčajne po pár pohárikoch alkoholu  sa zatúlal tancovať, takže som zostala sama. A strašidelní starí ľudia sa pohybovali povedľa mňa. Neklamem.

Zastavila som vedľa Velvet, nočného klubu a hľadala na chodníku Shaneho alebo akékoľvek znamenie po ňom. No, samozrejme, nič. Mal jednu úlohu. Jednu sakramentskú úlohu! Vypla som motor a vykročila nahnevane do chladného vzduchu a rýchlo si obkrútila ruky okolo tela, keď som vstúpila na chodník.

"Stratila si sa, miláčik?" muž pri vchode na mňa zavolal. Rýchlo som pokrútila hlavou a on sa zamračil. "Si si tým istá? Nevyzeráš zrovna ako niekto, kto by tu mal byť v túto nočnú hodinu. Keby som bol ty, zostal by som doma. Toto nie je bezpečná časť mesta pre niekoho, ako si ty."

Uškrnula som sa. Takže - pretože som žena v pyžame v jednu hodinu rannú v nebezpečnej štvrti v blízkosti klubu... no, radšej to ani nedokončím. Má pravdu. Len som si priala, aby Shane moju prosbu vypočul. Vytiahla som telefón z vrecka a vytočila jeho číslo. Povzdychla som si s úľavou, keď to zdvihol takmer okamžite. "Haló?"

"Shane, vypadni von! Zmrznem tu na kosť!"

Zasmial sa. "Dobre, uvidíme sa čoskoro, dievčatá!" to nebolo venované mne.

Nahnevane som zložila a dúfala, že sa nestratil v nejakom dave náhodných ľudí. Vážne sa chcem odtiaľto dostať čo najskôr. Toto nie je bezpečná časť mesta pre niekoho, ako si ty. Tá myšlienka ma donútila cítiť sa nesvoja, pretože to bola pravda. Iste, väčšinu času som bola vyzdvihnúť opitého Shaneho odkiaľkoľvek, ale vždy som zostala v aute alebo čakala vonku s priateľmi alebo tak niečo. Navyše som vedela, čo je to za klub. Nie ako tento.