HERO || Justin Bieber FanFiction

22. časť

Moje oči sa prudko otvorili a takmer okamžite som sa posadila, ale keď som videla rozmazane, ihneď som sa hodila späť do vankúšov a pozerala sa na biely strop. Miestnosť bola osvetlená, ale matne - niekto bol zdvorilý a nechcel, aby som prišla o zrak. Chcela som vedieť, kde sa nachádzam, ale nedonútila som sa ani poobzerať po izbe.

Ale bola som vďačná za to, že nie som zviazaná alebo ku niečomu pripútaná. Bolo to pre mňa zvláštnym spôsobom odľahčenie.

Moje srdce začalo búšiť, keď som počula kroky a vzdialené hlasy niekde mimo miestnosti. Znelo to ako keby kráčali po schodoch a potom nastala krátka pauza, keď som počula otvoriť krídlové dvere. Stále som sa snažila získať svoju schopnosť vidieť, ale moja hlava búšila tak silno, že bol môj zrak stále nejasný.

Pevne som zavrela oči po dobu niekoľkých sekúnd a zhlboka sa nadýchla, ignorovala som kroky, ktoré sa postupne ku mne približovali, než som sa silou vôle posadila a pozrela sa na to, kto mal byť podľa všetkého môj únosca.

Ale namiesto toho som uvidela pár hnedých očí, ktoré boli len o niekoľko odtieňov bledšie ako čierna farba.

Justin pohodil hlavou a pozrel sa na mňa. "Si v poriadku, zlato?"

Vzdych unikol z mojich pier, keď som si hodila ruky okolo jeho krku a pritiahla si ho bližšie ku sebe. Hneď som cítila ako si položil ruky na obe strany môjho tela. Len sa mi uľavilo, keď som namiesto Setha našla Justina...

"Ani si nevieš predstaviť aká som šťastná, že ťa vidím." zašepkala som.

"Hm." zamrmlal. Držal ma neskutočne blízko, jeho ruky boli pevne okolo môjho pása akoby sa bál, že zmiznem. Nevadilo mi to. Po niekoľkých minútach sa Justin odtiahol, očami behal po mojom tele a niečo na ňom hľadal. Začervenala som sa a cítila sa trochu rozpačito.

"Čo to robíš?" zamumlala som.

Pozrel sa na mňa a zasmial sa na mojom výraze. "Páči sa mi, keď sa červenáš," kývol na moju horiacu tvár, čo spôsobilo, že som sa začala červenať ešte viac. "Ale hľadal som na tvojom tele nejaké zranenia."

Moja myseľ začala pracovať. Čo sa stalo? Spomenula som si ako bol Justin nadšený z pikniku, takže som šla von... a potom, nemohla som na tú udalosť myslieť. Keď som sa zobudila, predpokladala som, že ma niekto uniesol.

"Čo si robila?" spýtal sa, keď pomaly zdvihol ruky a vytiahol si vyššie gate. "Spadla si?"

"Nie." pokrútila som hlavou a snažila si spomenúť na viac. Okamih po tom, ako som si sadla do trávy - videla som rozmazane, ale bola som si istá, že som bola pri zmysloch. Vysvetlila som moju úvahu Justinovi a on sa zamračil.

"Videla si niečo zvláštne?" spýtal sa.

Zdalo sa, že som si na všetko spomenula a zalapala som po dychu ako som mu vysvetlila, čo všetko sa stalo. Dúfala som, že by mohol mať Justin nejaké chytré vysvetlenie, ale on len zdvihol obočie.

"Videl som ťa omdletú v tráve - bez zaviazaných očí a niečoho v ústach." povedal ticho.

Moja myseľ sa otočila. Nemohla som pochopiť Justinove slová. Ako to, že ma našiel tak, keď som si bola istá, že som mala oči zaviazané a niečo v ústach. Justin sa na mňa pozrel.

"Nie som blázon," vyhŕkla som. Justin sa zasmial a obe ruky si skrížil za mojim telom ako ma ťahal ku sebe bližšie. Povzdychla som si a oprela si hlavu o jeho hruď. Moje ruky držali jemne materiál jeho trička. "Nie som." znovu som zamumlala.

"Ja viem," trval na svojom. "Nemyslím si, že si blázon. Len sa snažím prísť na to, čo sa stalo. Si si istá tým, čo hovoríš? Nemyslím si, že klameš, ale mohla si spad-"