HERO || Justin Bieber FanFiction

5. časť

Bola som vďačná za víkend - najmä sobotu. To bolo to, čo sa mi páčilo - bola som lenivá, len som sedela a pila čaj a pritom čítala Twilight. Alebo v súhrne, môj obľúbený deň. Sedela som so skríženými nohami na gauči a pila čaj, ktorý som mala v ruke, konečne v pokoji po náročnom týždni. Ak by som to mala zúžiť, bola to Shaneho chyba. Pekný kop do jeho rozkroku by bola moja odplata za to, že som sa stretla trikrát s tajomným chlapcom, alebo ak chcete, Bieberom.

Ale ako obvykle, moja milovaná chvíľka netrvala dlho, keď ma upozornilo ostré klopanie. Potlačila som zastonanie, keď som neochotne odložila čaj a knihu, deku hodila mimo mojich nôh a kráčala k dverám. Bola som si úplne vedomá, že som práve vyzerala ako umierajúca mačka, ale neriešila som to.

Otvorila som dvere a bola prekvapená, keď som tam uvidela stáť Oliviu.

"Ehm, ahoj, Olivia. Čo tu robíš?" zamrmlala som a rozpačito si poškriabala zátylok.

"Ahoj, Alice. Oh! Prišla som nevhod? Je mi to ľúto, len..." ďalej rozprávala, ale moja myseľ bola zatemnená. Po dlhej chvíli nekonečného rečnenia som zdvihla ruku a uškrnula sa: "Vydrž, prosím, jednu otázku. Odkiaľ máš, sakra, moju adresu?"

Cítila som sa zle pre moju drsnú reakciu na to, čo hovorila, ale nezdalo sa, že jej to vadilo. Nič nemôže prinútiť vypnúť toto dievča. Nemá vypínač, prisahám.

"Ah, spomeň si na náš večierok."

"Dobre, ehm, ja neviem," zamrmlala som. "Prečo si tu?"

Pozrela sa na mňa kriticky a to je výraz, ktorý u nej nie je častý. Začala som sa cítiť rozpačito, keď jej oči prešli cez moju tvár. O chvíľu odo mňa trochu odstúpila a spýtala sa nečakanú otázku: "Ako sa cítiš?"

"Čo?"

"Cítila si sa v poslednej dobe dobre? Deje sa niečo divné?"

Naskočila mi husia koža, keď hovorila - jej šťastné svetlo v očiach nahradilo niečo intímne. Potom som si uvedomila, že som nikdy u Olivii nevidela niečo, čo by vyzeralo ako vážnosť. Cítila som sa nervózne, neschopná odpovedať na jej otázku.

Mohla by som klamať a povedať, že sa nič nedeje, keď v skutočnosti v mojom živote boli poslednou dobou podivné udalosti - alebo by som vyšla s pravdou von. Vždy som bola celkovo spokojná s mojou pravdou, ale bála som sa opýtať, čo to znamená. A okrem toho, niekoľkonásobné stretnutie s členom gangu je niečo mimo normy.

"Nie," vytratila som. "Prečo?"

"Aha, takže to nevieš." zamrmlala a hlasno vydýchla.

"Neviem čo?" môj hlas sa zhoršil. Bola som už z Olivie chorá. Je nepríjemná a trpezlivá.

"O Sethovi."

Po vyslovení jeho mena ma zaplavili spomienky a tlačili ma rýchlo späť. Moje oči sa nakrátko zavreli, keď som potlačila slzy, ktoré sa chceli kotúľať po mojej tvári. Podvedome som si trela ruky ako som sa pozrela na Oliviu. Čakala, pokiaľ som spracovala informáciu a čakala aj na to, čo práve poviem.

"Je v meste," pomaly pokračovala, moje oči boli náhle v pozore. "Dnes prišiel do kancelárie a hľadal ťa."

"Č-čo si mu povedala?" takmer som koktala.

Zaváhala skôr ako odpovedala a ja som sa bála, čo mi povie. "Vysvetlila som, že v kancelárii nie si, ale že by si sa mala vrátiť v pondelok," prikývla som. "Tiež chcel tvoje číslo." dodala, do jej hlasu vstúpila váhavosť.

"A?" môj hlas bol napätý.

"Nedala som mu ho," vydýchla vzduch a relaxačne sa postavila. "Len som povedala, že to nie je moje rozhodnutie. Ale tiež som povedala, že ho budeš v pondelok čakať."

"Ďakujem."

Venovala mi malý úsmev a bol takmer súcitný, než povedala ku mne rýchlo slová na rozlúčku a zamierila k výťahu. Stála som vo dverách a pozorovala ako odchádza, a niečo som si  uvedomila. Nikdy som nepovedala Olivii nič o Sethovi, až na detail, že to bol môj ex-priateľ. Ale na základe akým konala vie trochu viac, ako som si myslela.

••• 

"Chcem ísť von."

"Pozri, Al, si roztomilá a všetko - necháp ma zle, ale po celú tu dobu som-"

"Takto nie," vyvalila som oči a udrela Shaneho do ramena. "Myslela som, že chcem, aby si ma niekam dostal, pretože chcem svoju myseľ dostať od niektorých vecí. Potrebujem dobré rozptýlenie."

"Rozptýlenie od čoho?" prižmúril zvedavo oči.

Cítila som sa ako včera, keď ma navštívila Olivia. Nielen, že som sa dozvedela, že ex-priateľ, ktorý ma zneužíval je v tomto meste, ale tiež ma vydesila Olivia. Mala by som povedať Shanemu o Sethovi, hoci... po tom všetkom som sa cítila neskutočne. Mala som pocit akoby to bolo správne povedať mu to. Ale na druhú stranu - nemôžem mu to povedať.

Zistil by to Elijah.

Otriasla som sa už len pri pomyslení na to. "To je jedno, v mojej mysli je toho veľa." odpovedala som a povedala iba polovicu príbehu. Odmietam klamať Shanemu.

"Napríklad?" podpichol. Tvrdohlavosť bola moja najmenej obľúbená vec na ňom.

"Seth je späť." treskla som si ruky o ústa akonáhle vyleteli tieto slová z mojich úst. Bolo to akoby som sa nedokázala ovládať a len to zo mňa vyletelo. Proste sa to stalo.

Shane nepovedal ani slovo, čo ma prekvapilo. Namiesto toho si začal prehľadávať vrecká a zamračil sa keď zistil, že sú prázdne a pokračoval v plienení môjho domu a niečo hľadal. Našiel svoj telefón a priložil si ho k uchu - keď som si uvedomila, čo chce spraviť, vytrhla som mu ho z ruky.

Hovor som rýchlo ukončila. Zamračil sa na mňa. "Čo to, dočerta, Alice?!"

"Nemôžeš mu zavolať!" môj hlas sa triasol strachom. Ak Elijah zistí, že je Seth späť v meste, môj život sa zničí. Zmenila som si telefóne číslo a presťahovala sa do nového bytu. Okrem mojej práce - všetko sa zmenilo. Dokonca som si ostrihala vlasy.

"On to potrebuje vedieť, Al!" odpovedal Shane, keď sa pomaly posadil, jeho hlas bol hladký a myslím si, že aj presvedčivý.

"Nemôže!" vyhŕkla som. Shane bol tvrdohlavý, ale tento boj musím vyhrať ja. Nie je tu žiadny spôsob, aby sa to dozvedel Elijah - aspoň nie, pokiaľ to nie je isté, že sa vrátil a je pre mňa hrozbou.

"Alice, Seth je nebezpečný," smutne sa usmial a chytil obe moje ruky. Cítila som dôkladnosť a bola som si istá, že si pamätal všetko, čo sa stalo. Otriasla som sa, pretože to urobil tiež. "Prisahám na svoj život, že nechcem, aby ti znovu ublížil, ale tvoj brat to potrebuje vedieť. Zamysli sa nad tým, keď neskôr zistí, že sa Seth objavil v meste bez toho, aby mu to jeden z nás povedal - bude od zlosti bez seba."

"Nemá to ako zistiť." opáčila som.

"Aj keď mu to nepovieš, zistí to, Al," nadvihol obočie. "Má oči všade."

Shane ma dostal do kúta. Nemala som proti nemu žiadny platný argument a on to vedel. Samoľúby, víťazný úsmev sa začal naťahovať cez jeho tvár v reakcii na moju zjavnú porážku.

"Prosím, Shane," zamrmlala som, pozerala som sa na neho z vypúlenými očami, keď som chytila pevnejšie jeho ruky. "Ochraňuješ ma dosť... práve teraz. Ak to Elijah zistí, môže byť na mňa naštvaný, v poriadku? Vezmem to na seba," Shane sa mykol pri voľbe mojich slov, ale v každom prípade- "A všetko bude v poriadku. Len, prosím. Nechcem, aby sa sem Elijah vracal iba kvôli tomuto. Ja-ja chcem, aby sa vrátil, pretože to tak chce on, aby-" stratila som slová, pretože neviem, čo mám povedať.

"Chýbaš mu, Al," zamračil sa Shane. "Nepochybujem o tom."

Nadýchla som sa. Aj pri svojej práci a Shanom, cítim sa osamelá. Nemala som žiadnu skutočnú rodinu, na ktorú by som sa mohla spoľahnúť. Jediný človek, ktorého som mala bol preč. Chcela som, aby sa Elijah vrátil vo vlastnom záujme, nie z povinnosti.

"Áno, ja to viem," roztrasene som prikývla. "Len, prosím, Shane. Nehovor mu to. Zatiaľ nie."

Shane vyzeral, akoby ho to trhalo.

"Dobre," povzdychol si v porážke. "Ale keď to tvoj brat zistí, bude sa moc hnevať."