HERO || Justin Bieber FanFiction

8. časť

Pobúchala som na dvere, môj dych bol povrchný proti vzlykom a kŕčom tela. Slzy padali z mojich očí bez námahy a kvapkali na drevenú podlahu. Snažila som sa dostať von, ale dvere sa nechceli pohnúť. Stáli pevne, keď som do nich opakovane udierala. Bez ohľadu nato, koľko krát som otočila kľučkou, dvere sa neotvorili a v malom svetle, ktoré mi poskytovala kuchyňa, som nemohla nájsť zámok. Možno, že tam ani nebol.

Možno, že som natrvalo uzamknutá v tejto miestnosti.

Moje vzlyky boli hlasnejšie, až som plakala z čistého utrpenia. Zvuk sa ozýval miestnosťou ako ozvena. Počula som za sebou ťažké kroky, ale neobťažovala som sa pohnúť, aj keď ma ten zvuk desil. Pripomenulo mi to moju minulosť, keď som sa snažila zmieriť s vražedným pohľadom môjho ex-priateľa. Nemalo zmysel snažiť sa dostať preč - bolesť by to zosilnilo.

To je dôvod, prečo som bola prekvapená, keď som cítila starostlivé ruky, ako sa ovinuli okolo môjho zápästia. Ruky ma zatiahli mierne nahor, až som neisto stála a väčšina mojej hmotnosti držali dvere za mnou. Pozrela som sa do hnedých očí, ktoré boli v tme ako uhlie. Jeho ústa boli stlačené v tenkej linke. "Si hore?"

Blízkosť medzi nami bola skľučujúca a zistila som, že je ťažké vytvoriť zmysluplnú vetu. Jeho telo bolo len pár centimetrov od môjho a stále ma držal za zápästie. Keď sa jeho koža dotkla tej mojej, cítila som akoby som sa spálila.

"Ja-" bola som prerušená hlasným výkrikom a až po niekoľkých sekundách som si uvedomila, že výkrik vyletel zo mňa. Mala som hysterický záchvat, moja myseľ bola vedľa, keď som sa opierala o robustné dvere. Len chcem odísť.

"NECHAJ MA ÍSŤ!" náhle mnou prešiel ďalší výkrik a bez akejkoľvek predstavy o tom, čo práve robím, som začala bojovať proti Justinovmu zovretiu. Ale on stisk zosilnel ako som sa trepala a jeho oči boli takmer čierne. Uvedomila som si, že som bola nikde, tak som sa náhle zastavila, ale moje oči zalialo viac sĺz. "P-prosím, nechaj ma ísť. Bojím sa."

Na moje prekvapenie pustil moje ruky a naklonil sa ku mne. "Čoho sa bojíš? Povedal som ti, že ťa ochránim."

"Ale nespravil si to!" odpľula som.

Jeho výraz sa stal defenzívny. "Ako to, princezná?"

Pripadalo mi to tak dávno od chvíle kedy mi povedal, že ma ochráni. Všetko bolo tak ďaleko. "Neochrániš ma predo mnou." odpovedala som, môj hlas znel ako roztrasený šepot, keď som si inštinktívne obkrútila ruky okolo môjho tela. Jeho oči sa rozšírili do zjavného prekvapenia. Určite neočakával takúto odpoveď.

Stáli sme tam v tichu, ale nakoniec Justin vydýchol. "Poď so mnou, princezná." jeho hlas bol jemnejší a ja som na neho dlhú dobu zízala, až potom som mierne prikývla a nasledovala ho do jeho spálne. Až vtedy som si všimla, že má na sebe len boxerky. Mala som úplný prehľad o jeho dlhom opálenom trupe. Všimla som si jednu dlhú jazvu, ktorá trasovala cez dolnú polovicu chrbtice a zamračila som sa, keď som premýšľala, čo mu to spôsobilo.

"Tu," povedal náhle a vytiahol ma z mojich myšlienok, keď mi podal zložený kus oblečenia. "Daj si to na seba."

"Pozeraj sa inam," inštruovala som ho, keď som si vyzliekla tričko a džínsy. Urobil, čo som mu povedala a pomaly sa otáčal čelom ku stene, keď som si pretiahla cez hlavu veľké tričko. Bolo dosť dlhé nato, aby dosiahlo pod môj zadok. "Dobre." povedala som ticho. Otočil sa späť a bola som prekvapená, keď jeho oči neblúdili po mojom tele, ako som očakávala.

Bol to príjemný pocit.

"Chceš spať v mojej posteli?" spýtal sa pomaly, sledujúc môj výraz.