HERO || Justin Bieber FanFiction

16. časť

Čakal moju reakciu na jeho slová, ale nemohla som ich nijako sformulovať a vysloviť. Len som na neho neprítomne pozerala, ako keby som bola niekde úplne inde - preč z tejto planéty. "Povedz niečo, prosím." ticho prosil.

"Mrzí ma to, ale neviem, čo mám povedať," pripustila som a nervózny smiech opustil moje pery. Nikdy som toto predtým nezažila. Seth na mňa nikdy neprehovoril slovo s takouto intenzitou, iba keď bol opitý, ale nikdy to nebolo vášnivé alebo šťastné. Ale Justinové slová spravili vo vnútri mňa obrovskú dieru. Nemohla som spracovať niečo, čo bolo tak hlboko.

Otvoril ústa, aby prehovoril, ale bol náhle prerušený, keď sa za ním objavil Tyler. "Hej, Justin,.. ou, vyrušil som vás?"

Justin povedal áno práve vtedy, keď som ja povedala nie. Tyler potlačil úškrn. "No, Juss, potrebujeme ťa tam."

Justin vydýchol a prikývol. "Budem tam za chvíľku."

Tyler prikývol na potvrdenie, že rozumel a počul. "Je pekné ťa zase vidieť, Alice. Vyzeráš dnes... veľmi módne."

Pozrela som sa dolu a začervenala sa na moje ružové hodvábne pyžamo, ktoré spočívalo na mojom tele.

"Nemusíš sa obávať, láska," zasmial sa Tyler. "Justin tu chodí rád s jeho-"

"Choď preč, Tyler," zastonal Justin, očividne nie spokojný so svojím kamarátom a členom gangu. Tyler sa na Justina usmial, ako mi rýchlo povedal "poviem ti to neskôr," a ponáhľal sa do Alfredovho bytu. Akonáhle bol preč, Justin si vzdychol a pozrel sa na mňa s polovičným úškrnom.

"Porozprávame sa o tom neskôr, dobre? Najprv musíme vyriešiť, čo sa ti stalo."

"Už by si tam nemal byť?" spýtala som sa a ukázala smerom dovnútra.

Justin sa posunul ku mne po špičkách. "Áno... ale ty si dôležitejšia."

Moje srdce sa pri jeho slovách mierne zachvelo. Usmial sa než skombinoval moje prsty s tými jeho a ťahal ma dovnútra. Všimla som si, že na rozdiel od minulosti, jeho prsty boli medzi tými mojimi. Držal ma poriadne. Cítila som sa trochu nervózne, pretože sme sa dostali do jednej z miestností, ktorú som ešte nevidela. Bola to jediná miestnosť, bokom od spálne a kúpelne, ktorá mala skutočné dvere a tie boli stále zatvorené počas toho, ako som tu bola predtým.

Justin otvoril dvere a ja som sa zamračila pri pohľade predo mnou. Izba bola veľmi veľká a nachádzal sa tu masívny stôl, ktorý bol identický s tým, čo má aj Justin doma. Boli obsadené len štyri miesta - všetky na konci stola. Tri miesta na čele stola boli neobsadená, ale cítila som, že tam má sedieť Justin.

Prišla som k faktu, že Justin nie je len súčasťou gangu, ale je tiež toho gangu vodca. Dávalo to zmysel pre autoritu, ktorú s ostatnými držal. Pozrela som sa dolu práve vtedy, ako sa všetky hlavy v miestnosti na mňa pozreli. Pripadala som si ako votrelec, keď ma začal Justin ťahať k trom voľným miestam.

"Počkaj," zašepkala som. Odmlčala som sa a on sa na mňa obzrel. "Nemyslím si, že by som tu mala byť, Justin. To-to-"

"To je v poriadku." povedal mi, na ústach mal malý úsmev ako sme pokračovali v ceste, až na koniec. Justin vytiahol pre mňa ľavé sedadlo a ja som sa nepohodlne posadila - oči som držala na lesklom stole. Justin si odsunul sedadlo hneď vedľa mňa.

"Justin, naozaj si myslíš, že je správne, aby tu Alice bola?" spýtal sa váhavo Alfredo z moje strany. Pozrela som sa na neho, aby som našla jeho tvár a zistila, čo tým myslel. Venoval mi malý úsmev.

"Zvyčajne nie, ale teraz áno," priznal Justin. "Lebo sú tu rôzne okolnosti."

"Nerozumiem." zdvihol obočie.