HERO || Justin Bieber FanFiction

24. časť

Justin bol do pol hodiny šťastný, čo sme odišli z Louisovho domu. Práve sme na ceste do hôr a Justinova nálada sa takmer zdvojnásobila, kedže bola cesta bujná a bezstarostná a všetky myšlienky na votrelca v mojej izbe boli zabudnuté. Justin hučal zarovno rádia a ja som sledovala jeho obrysy, ako sa pozeral von čelným oknom.

Prichytil ma pri tom a usmial sa, takže som sa začala červenať - žmurkol ako schmatol moju ruku z lona a začal mi masírovať kĺby. "Na čo myslíš?" spýtal sa po chvíli.

"Na teba." odpovedala som okamžite. Teplo sa opäť ponáhľalo do mojej tváre.

"Nehanbi sa, princezná," zasmial sa. "Všetko, o čom som premýšľal, si bola ty a nie som z toho v rozpakoch."

Pokrútila som hlavou. "Si gýčový."

"Ale je to pravda." povedal ticho. Jeho hnedé oči sa na mňa na okamih pozreli, ako sa pozrel späť na cestu.

"Na čo myslíš ty?" naklonila som hlavu na stranu.

"Práve som ti to povedal." uškrnul sa. Prevrátila som očami.

"Vieš, čo mám na mysli." pritlačila som, odhodlaná odkryť aspoň jednu jeho tajomnú myšlienku. Posunul sa svojím telom tak, aby bolo v miernom uhle so mnou.

"Premýšľal som o tom, o čom sa budeme v nasledujúcu dobu rozprávať." povedal pomaly. Otvorila som ústa, aby som niečo povedala, ale následne som ich zavrela, pretože som nevedela reagovať. Justinovi to nevadilo. Znovu zapol hudbu a začal si pohmkávať ako ma chytil za ruku.

Išli sme dve hodiny a hovorili sme o náhodných veciach. Justin sa zaujímal o maličkosti - moja obľúbená farba, jedlo a zmrzlina. V čase, keď sme prechádzali okolo vysokých stromov, myslím, že som sa dozvedela o Justinovi viac ako by som chcela. Jeho rodičia sa rozviedli. Má sestru menom Jazzy a jeho matka sa volá Pattie, ale nikdy o nej nehovoril. Jeho obľúbená farba je fialová a má rád špagety.

"Ou." zamrmlala som, keď mi Justin otvoril dvere a pomohol mi dostať sa von. Nebol tu nikto na míle ďaleko. Nič okrem stromov, veveričiek, jašterov a nečistôt.

"Jazero je cez kopec, tamto," vyhlásil Justin. Sledovala som miesto, kam jeho prst ukazoval. "Než sa utáboríme, je tu niečo, čo by som chcel spraviť." dodal.

Zdvihla som obočie ako som sa ku nemu natočila. "Čo-"

Jeho pery odrezali moje slová, keď ma pritiahol ku sebe natesno - jeho ruky obopínali môj pás. Stála som na špičkách aby som bola ku nemu bližšie, ale nebolo to nutné. Zahákol si ruky pod mojimi stehnami a zdvihol ma. Okamžite som si obmotala nohy okolo jeho pása a on sa potkýnal späť k autu, ako ma udrel tvrdo proti kovu auta. "Prepáč." zamrmlal proti mojím perám.

Pokrútila som hlavou a rukami mu vošla do vlasov. Lenivo som premýšľala, čo by nás asi mohlo zastaviť. Ale nechcela som nato myslieť.

Justinov telefón začal prenikavo zvoniť. Justin to ignoroval, ale ja som si povzdychla, keď ma zovrel ku sebe pevnejšie a jednu ruku potopil do vrecka, aby vytiahol telefón. "Čo je?" zasyčal na plnej čiare. Počula som len reagovať Louisov hlas. Justin zdvihol obočie. "Kurva. Volal si mi len preto, aby si mi povedala toto? Zbohom, Louis."

Povzdychol si ako vrátil telefón späť do vrecka. "Čo to bolo?" spýtala som sa, ako ma Justin položil na nohy.

Prešiel si rukou cez vlasy. "Zabudli sme si baterky. Prerušil nás kvôli baterkám!" zavrčal.

"Je to potrebná vec pre stanovanie." bránila som Louisa.

Justin mi vystrčil jazyk a uškrnul sa. "Tak, kde sme to skončili?"