HERO || Justin Bieber FanFiction

17. časť

Akonáhle sa Justin ospravedlnil za svoje nevhodné správanie, Louis to prijal a päť chlapcov sa opäť smialo v obývacej miestnosti, z ktorej sme sa o desať minút presťahovali do zasadacej miestnosti. Justin mi držal pod stolom ruku.

"Teraz musíme vyrieš situáciu s Alice." povedal Justin a adresoval to každému.

"No. Ja si nemyslím, že ju bude v dohľadnej dobe hľadať," odpovedal Paul. "Myslím, že neočakával, že sa sem Alice vráti."

"Áno," ozvala som sa ticho. Päť párov očí sa na mňa ihneď pozrelo, takže som sa cítila trochu rozpačito, ale donútila som vychádzať slová z mojich úst. "Pýtal sa, či som s niektorým z vás stále spojená, keď som odišla. Neodpovedala som mu, ale povedal, že-" pozrela som sa na Justina, ktorý ma uprene pozoroval. "Povedal, že mi nepomôže ani Justin Bieber."

Justinove oči takmer okamžite stmavli a moju ruku držal ešte pevnejšie. "Nedostane sa k tebe, Alice. Tak, sakra-"

"Ale to neznamená, že vie, kde sa Alfredov byt nachádza." prehovoril Louis, zrejme sa snažil Justina upokojiť.

"Videl, ako si ma zobral domov." zašepkala som. Akonáhle bude Seth schopný šoférovať, príde si po mňa. Nebola som si istá, či skontroluje prvý byt Justina, bar alebo Alfredov byt, ale určite to bude miesto, kde sa budem nachádzať.

"Tak ju budeme musieť jednoducho presťahovať." povedal Alfredo.

"Môže ísť ku mne." ponúkol sa Louis a sledoval Justinov výraz. Bolo úplne zrejmé, že si o tom nebol úplne istý, ale ja som si na druhú stranu myslela, že je to perfektný nápad. Zo všetkých chalanov, okrem Justina, som si bola istá, že Louis je to najlepšie. Verím mu.

"Presne tak, Juss," pomaly súhlasil Paul. "Myslím, že je to najlepšia možnosť."

"Dobre, v poriadku," Justin nakoniec súhlasil, ale jeho tón prevzal autoritu. "Ak to bude takto fungovať. Tyler, Alfredo a Paul, pôjdete prehľadať môj byt a bar, rovnako ako byt Alice. Ak čokoľvek zistíte, okamžite mi to ohlásite. Ak nie, chcem Vás všetkých späť u Louisa - čo najskôr. Louis, budeš s Alice u teba a ja prídem neskôr. Mám nejaké veci na práci."

Jemne som stisla pod stolom Justinovu ruku a on sa na mňa pozrel. "Však nejdeš... robiť niečo nebezpečné?" znelo to ako hlúpa otázka, ale mňa to nijako zvlášť nezaujímalo. Mala som pocit akoby bol Justin pre mňa bezpečnou prioritou. Nemôžem ho fyzicky chrániť, ale môžem aspoň vedieť, čo sa deje.

"Vždy som robil niečo nebezpečné." uškrnul sa.

"Môže sa ti niečo stať?" preformovala som otázku a môj hlas bol drsný, zdvihla som obočie.

"Budem v poriadku." povedal mi sľubným šepotom.

Len som sa na neho pozrela a snažila sa spoznať, či klame alebo nie. Chcela som vedieť, kam ide a čo ide robiť, ale nechcela som byť otravná alebo niečo také - len som sa jednoducho chcela ubezpečiť, či bude v poriadku. Mala som niekoľko nápadov na to, čo bude pravdepodobne robiť, ale nepáčil sa mi ani jeden.

"Musíš prisahať." povedala som mu.

"Urobíme to lepšie," usmial sa. "Malíčkoví sľub." nastrčil mi malíček a malý smiech unikol z jeho pier, ako som svoj malíček obkrútila okolo jeho.

"Malíčkoví sľub." prikývla som. Justin sa naklonil a pritisol svoje pery na tie moje a aj keď som vedela, že tento bozk bude trvať krátko, bola som si istá, že na nás všetci pozerajú.

"Choďte do izby." zamrmlal Alfredo.

Justin sa uškrnul a zasadol na moje pery ďalší bozk, než sa obrátil ku riešeniam, ktoré sa týkali mňa. Oni boli v podstate od ostatných gangov monotónny - blížiace sa boxeristické zápasy, ktorých sa Paul zúčastňuje a ďalšie veci, ktoré vždy gangy riešia.