HERO || Justin Bieber FanFiction

9. časť

Bola som prekvapená, že to Justin nechal tak ľahko. Nebola som si istá, či mi dôveroval úplne, ale myslím, že som nebola veľkou hrozbou. Bola som v porovnaní s ľuďmi ako je on alebo dokonca Elijah, malé krehké dievčatko.

Nepáčilo sa mi porovnávanie týchto dvoch, aj keď - sú si tak podobný a predsa tak odlišný.

Elijah bol nebezpečný, ale nebol tak hrozivý. Nie je v gangu. Namiesto toho predáva drogy a zbrane. Justin bol tiež nebezpečný, ale ako nebezpečný. Vedela som, že by ma mohol zabiť keby chcel. A to napriek skutočnosti, že by som mala strach z toho, že som za prvé: mala dobrú predstavu o tom, čoho bol schopný, ale za druhé: som si nebola úplne istá. Na vrchole bolo to, že ma drží v bezpečí. Na ten pocit nie som zvyknutá.

Išla som po obvode izby a pozerala sa na béžové steny. Neboli tu žiadne okná a žiadne plagáty, len niekoľko rozmazaných fotografií. Na jednej fotke bol zo staršou ženou a niekým, kto vyzeral, že je v dvadsiatich rokoch. Všetci mali podobné črty a tušila som, že boli všetci nejako príbuzný.

Možno, že to bola jeho matka a sestra alebo teta a sesternica. Či tak alebo onak, úsmev na jeho tvári bol naozaj pravý. Ďalšia fotka ukazovala jeho v mladom veku, možno keď mal štyri alebo päť rokov, so zlato ostrihanými vlasmi a svetlými očami. Mal na tvári šťastný úsmev rovnako ako na predchádzajúcej fotke.

Náhle ma zamrazil na mieste náhly zvuk a prudko som otočila hlavu na zavreté dvere. Načúvala som, moje nohy ma pomaly niesli ku dverám, keď som počula veľmi povedomý hlas. Hlas mi spôsobil zimnicu. Bol drsný, chrapľavý a nepočula som ho veľmi dlhú dobu. Cítila som sa ako jeleň prichytený reflektormi, keď sa dvere otvorili a stál tam Justin s temnými očami. Vyzeral rozzúrene.

"Ako si mi to mohla nepovedať?" zavrčal a prižmúril oči. "Ako si mi nemohla nič povedať?"

Začal kráčať smerom ku mne, až bol natoľko blízko, že som cítila jeho horúci dych na mojej tvári. Bola pravda, že mnou preletel strach.

"Neopovažuj sa byť na ňu naštvaný. Nevedela o tom nič." bol to ten istý hlas a teraz som si bola stopercentne istá, kto to bol. Justinove svaly stuhli a ja som sa pozrela cez jeho plece. Jeho tmavé vlasy boli ostrihané na krátko, ale stále boli chaotické okolo jeho opálenéj tvári. Mal pokojnú tvár, ale jeho oči boli úplne iné - naštvané.

"O-otec." zašepkala som.

Moje oči sa spojili s tými jeho a ja som cítila akoby som sa chystala zrútiť. Moje kolená sa začali triasť a môj dych bol trhavý. "Ahoj, Alice." odvetil chladne. Všetko sa to zbehlo príliš rýchlo. Justin odo mňa odstúpil a oprel sa o dvere, čím mi umožnil úplný prehľad otca.

"Otec-"

 "Ako sa ti podarilo do tohto dostať?" môj otec ma odrezal a jeho hlas bol ľadový, že poslal skrz mňa strach. "Myslel som si, že Shane stačil nato, aby ťa držal od niekoho, kto je podobný Bieberovi," trhol hlavou smerom ku Justinovi. "Ale zrejme nedokážeš zostať ďaleko od idiotov."

Začala som cítiť slzy. To môj otec ma naučil niečo o živote. Bol chladný a bezcitný a vôbec to nebol muž, ktorého som kedy poznala. Justinova čeľusť sa trochu zdvihla a ruky zovrel v päsť, ale zostal v pokoji. Bolo zrejmé, že sa drží v mimoriadnej kontrole.

Bola tam jedna vec, ktorá ma donútila zalapať po dychu. "S-Shane?"

"Včera mi volal," môj otec prikývol. "Hovoril, že si mu neodpovedala na jeho telefonáty a že si myslel, že si v nejakom probléme. Išiel za tebou do práce len aby sa uistil, či si v poriadku a jediné, čo videl, boli hemžiaci sa pracovníci. A čo sa dozviem neskôr? Že si v dome... Justina Biebera."

"Nemala som inú možnosť-"

"Vždy je tu možnosť, Alice!" zavrčal - jeho tón bol ostrý a jeho hlas sa stupňoval.

"Môj telefón sa vybil. Bála som s-sa. S Justinom sa cítim v bezpečí." môj hlas klesol do šepotu a na tvári sa mi objavili slzy.

"Moja dcéra nebude v blízkosti týchto gangov," odpovedal krátko, jeho trpezlivosť bola neuveriteľne tenká. "Odmietam, aby sa ti niečo stalo."

Cítila som sa, akoby som sa chystala omdlieť. Nemohla som vydržať tie neustále zmeny. Môj otec je bezcitný a chladný a nemilosrdne mi povedal, že nerobím správne rozhodnutia a rozhodol za mňa. Nemá právo ovládať môj život.

"Nemôžeš rozhodovať za mňa," zašepkala som. "Som v tom už príliš hlboko."

Môj otec zavrtel hlavou a veľmi falošne sa zasmial. "Skončíš mŕtva, Alice. Toto je tvoja posledná šanca. Mám peniaze a to je tá najlepšia voľba."

Rozmýšľala som nad touto myšlienkou a všetko, čo som mohla povedať bolo to, že neviem. Nemôžem dovoliť, aby ma otec takto riadil. Najprv to bol môj otec, potom Seth, a potom aj Shane. Celý život som bola riadená mužmi.

"Nie. Počúvala som ťa... všetko, čo si povedal. Povedz Shanemu, že mi je to ľúto. Elijahovi, že ho milujem. Ale choď preč z môjho života," bola som prekvapená dôverou v mojich slovách. "Nikdy si tu nebol. Vždy si bol niekde inde. Spoliehal si sa na Elijaha a Shaneho. Môžeš predstierať, že ma miluješ, ale nie je to tak. Vždy som riadená niekým iným. Už to tak nechcem."

Môj otec sa sarkasticky usmial. "Urobila si svoje rozhodnutie, ale ver mi - ak si myslíš, že si o krok bližšie ku kontrole nad svojím vlastným životom, mýliš sa. Bez ohľadu nato, kam pôjdeš, niekto iný ťa bude ovládať."

••• 

"Chcem sa vrátiť domov." náhle Justin vzhliadol zo svojho telefónu a nadvihol obočie. Môj otec odišiel pred dvoma hodinami. Bola som schúlená v klbku v rohu Justinovej izby a neprítomne pozerala pred seba, zatiaľ čo Justin sedel na posteli a v ruke držal telefón, keď si s niekým esemeskoval.

"To nie je možné." jeho hlas bol chladný, ako bol môj otec a uvedomila som si, že tento druh správania tu pravdepodobne nechal. Z nejakého dôvodu som nechápala, prečo vytiahol na povrch dobro, ale to sa samozrejme potopilo, keď sem prišiel môj otec.

"Nech je to potom tak." prehltla som, prekvapená sama zo seba za dôveru a intenzitu slov. Okamžite som to oľutovala, keď Justinove oči stmavli.

"Dávaj si pozor na tón, princezná." takmer zavrčal.

Bola som si istá, že táto novo nájdená dôvera pochádzala zo stretnutia mňa a môjho otca. Bolo to divné znovu ho vidieť po tak dlhej dobe, ale zase odporné, že sa ma znovu pokúšal ovládať. Chcela som pokračovať ďalej v myšlienkach, ale Justin sa postavil z postele a kráčal ku mne.

Nehovoril, len si predo mňa pokľakol  a jeho oči sa vpíjali do tých mojich.

"Tvoj otec mal pravdu." každý jeho tón držal v sebe určitú temnotu, ktorá mi spôsobovala strach. Potom som si uvedomila, že Justin nebol ako Elijah. Elijah by mi nikdy neublížil. Justin áno.

"Prosím," žobrala som. "Aspoň mi dovoľ zavolať Shanemu. Dovoľ mi, aby som mu mohla povedať, že som v poriadku."

"On to vie, princezná." uškrnul sa.

Prešiel mnou chlad po Justinových slovách. "Ako?" šepkala som.

Naklonil sa, približujúc pery k môjmu uchu. "Netvár sa tak prekvapene, princezná. Nehovoril som ti, že ťa môžem zabiť v ďalšej sekundu, ak by som to chcel? No dovoľ mi, aby som ti to povedal teraz - mohol by som si o tebe zistiť všetko, keby som chcel."

Neodpovedala som, pretože moje srdce bije na míle za sekundu. Vedela som, že nato nikdy nezabudnem.

A to je, keď som si uvedomila, že môj otec, bez ohľadu nato, ako zlý môže byť, hovorí pravdu. Nikdy nebudem ovládať svoj život. Pod kontrolou ho bude mať vždy niekto iný.