6. časť

2K 96 5
                                    

Cítila som sa podivne, keď Shane zaparkoval auto na mojom obvyklom parkovacom mieste. Pondelok ráno prišiel rýchlejšie ako by som chcela a čoskoro som sa pripravovala na deň v práci - s výnimkou, že by som sa mala stretnúť s poslednou osobou, ktorú by som chcela vidieť.

Dôvera by mohla byť obviňovaná len preto, že som trvala na tom, aby prišiel so mnou priateľ z baru - Micah. Prirástol mi celkom k srdcu a fakt, že má takmer dva metre a svaly na rukách mi spôsobuje lepšie cítenie.

"Pripravená?" pozrel sa na mňa Shane zo strany vodiča. Zhlboka som sa nadýchla a prikývla, keď som vystúpila z auta. Micah mi venoval úsmev. Po ceste som sa dozvedela, že je mechanik a pracuje v obchode pre opravu áut pár blokov od môjho bytu. Dúfala som, že ma pred všetkým ochráni, ale všetko sa to zrúcalo, keď som vstúpila do kancelárie, kde bol hluk - hlasný štebot a šuchot papierov.

"Je to v poriadku, Al." povedal za mnou tichým hlasom Shane. Prikývla som, viac sebe než jemu a pokračovala v ceste, keď mi Shane položil na chrbát ruku.

"Alice!" zvolala Olivia, keď som sa blížila ku môjmu stolu. Úsmev bol po celej jej tvári. "Pozri - dokončila som svoj článok! Vadilo by ti si ho prečítať? Potrebujem názor dvoch iných očí."

"Ahoj, Olivia," vytvorila som falošný úsmev. "Po pravde, teraz som trochu zaneprázdnená. Možno ti pomôže Joel." dodala som a ukázala na jedného z našich spolupracovníkov, ktorý v súčasnej dobe sedí pri svojom stole s prázdnym znudeným výrazom. Vždy sa mu podarilo vytvoriť článok skôr ako všetkým ostatným a vždy to bolo hviezde.

To ma naozaj ohromovalo.

"Dobre teda, vďaka." rozplývala sa.

Prikývla som a otočila sa, rýchlo som mierila ku svojmu stolu bez akéhokoľvek prerušenia.

"To je tá, ktorá ti to povedala?" spýtal sa Shane a mierne zdvihol obočie. "Myslel som, že si povedala, že je... strašidelná."

Uškrnula som sa, lebo som vedela, že sa toto stane. Po mojej prosbe ku Shanemu o tom, aby nič nehovoril Elijahovi o Sethovi, prišli sme ku téme Olivia. "Prisahám, že je," povedala som tlmeným hlasom. "Ja neviem, čo-"

"Alice Maddox." trhla som sebou po vyslovení môjho mena od Heidi. Podľa tónu by som mohla povedať, že dostanem slovný výprask. Neprítomne som uvažovala, čo som spravila tentokrát.

"Kto je to?" spýtal sa Micah a hlavu trhol za zvukom.

"Moja šéfka," zastonala som a odstrčila sa od stola. "Počkajte tu, dobre? Vrátim sa," kráčala som do jej kancelárie. Urazila som niekoho? Stratila som niečo? Znovu som použila v článku sexuálne narážky? Prisahám vám, že to bola chyba. Možno. "Áno?" odpovedala som a snažila sa udržať môj tón hlasu.

Čo povedala ma prekvapilo.

"Nevadilo by ti vysvetliť mi, prečo sem dnes ráno prišiel jeden muž a pýtal sa na teba?" spýtala sa a nadvihla obočie. "Volal sa Bieber, myslím."

Moje hrdlo vyschlo. Skoro som zabudla na tajomného chlapca z uličky. Zmiatlo ma to. Jasne si pamätám, aký bol protivný pri rozhovore so mnou. Nie je to, že by som chcela byť v jeho prítomnosti.

"K-kto?" koktala som a moje oči boli široké.

Heidi obrátila očami. "Ak ti to pomôže, čaká dole," povedala a jej hlas už nebol tak profesionálny, ale namiesto toho otrávený, keď pichla ramenom ku oknu. "Možno ho spoznáš."

Pomaly som kráčala ku oknu a s hrôzou som sa pozrela von. Mohla som vidieť jeho bledé vlasy z Heidi dvojpodlažnej kancelárie. Opieral sa o elegantné čierne auto, ktorého značku som nepoznala. Zdalo sa, že je úplne v pohode, nie je netrpezlivý alebo niečo také - pravdepodobne čaká na mňa.

HERO || Justin Bieber FanFictionWhere stories live. Discover now