HERO || Justin Bieber FanFiction

2. časť

Mráz prešiel mojím telom, keď som sa pozerala na seba do zrkadla. Moje telo bolo nahé. Husia koža sa tiahla po mojej pokožke. Fialové kruhy pod mojimi očami boli prominentné.

Ale vec, ktorá bola najviac viditeľná na mojom tele, boli fialové modriny pozdĺž mojich bokov a brucha. Na rôznych miestach boli žltkasté, pripravené stratiť sa z môjho tela, ale iné boli temné a bolestivé. Oči sa mi zaliali slzami, ako som sledovala značky na mojom tele - odtlačky prstov od toho, ako kruto sa ma dotkol.

"Alice?"

Mäkký mužský hlas sa vznášal za dverami a následne sa ozvalo jemné klopanie. Zhlboka som sa nadýchla, keď som si telo obalila do uteráka a opatrne otvorila dvere. Seth tam stál len v boxerkách. Jeho tvár bola červená a opuchnutá. Plakal. "Ja som-?" odmlčal sa, keď sa pozrel dole na svoje nohy, neschopný so mnou nadviazať očný kontakt. "Sakra," zamrmlal si pre seba. "Ukáž mi to... prosím." jeho hlas znel ako zlomený a vedela som, že bol zo seba znechutený.

Moje ústa opustil malý povzdych ako som spustila uterák na zem. Počula som jeho prudké nadýchnutie a nepríjemný vydesený ston. "Je mi to tak ľúto, Alice."

Len som pokrútila hlavou. "Som zvyknutá - ja, uhm-" v duchu som preklínala samú seba za to, že som na to takmer zvyknutá. Nechcela som, aby sa Seth cítil ešte horšie, ale stalo sa.

"Nemyslím si, že vieš ako veľmi je mi to ľúto," zamrmlal, keď si jemne oprel ruky o môj pás. Snažila som sa nepohnúť, keď sa jeho prsty prehnali po jednej z modrín. Stlačila som oči, držala ich zatvorené a len počúvala Sethove slová, ktoré sa víria miestnosťou. Opakoval ich tak často. "To nie je pre teba fér," vydýchol, keď si ma opatrne pritiahol k hrudi. "Ja len, milujem ťa, Alice, ale ja neviem, ako to mám napraviť. Neviem, ako to urobiť lepším, než to je."

"Prestaň sa opíjať." navrhla som takmer nepočuteľným hlasom. Vedela som, že bez ohľadu nato koľkokrát som sa ho snažila prinútiť aby prestal, on ma nikdy nepočúval. Bez ohľadu nato, ako dlho som ho prosila - nebolo to dosť.

Cítila som, ako zostal nervózny, keď som to povedala, ale potom sa uvoľnil. "Nie je to tak jednoduché, láska."

Chcela som, aby stiahol argumenty o tom, že to naozaj nie je jednoduché, pretože ak by chcel, dostal by sa z toho - ale je to zbytočné. Všetko, čo opäť príde je viac pitia a ďalšie modriny.

"V-v poriadku." zamrmlala som na jeho ramene.

Venoval mi malý úsmev, keď sa odo mňa odtiahol. "Mal by som ísť. Dnes mám robiť inventúru."

"Dobre." prinútila som sa k úsmevu. Seth nebol nikdy dobrý v čítaní emócií alebo tak. Pobozkal ma na tvár ešte skôr, ako sa vydal do spálne, aby sa pripravil do práce. Znova som zavrela dvere od kúpeľne, tentokrát ich bezpečne zamkla skôr, ako som sa postavila pred zrkadlo. Ale tentokrát, keď som zahliadla modriny, nechala som slzy volne padať.

Náhle ma zobudil môj budík. Jemne som doňho šťuchla a zrútila sa späť na vankúše, a pozerala na biely strop. Vedela som, že by som mala ísť do sprchy hneď ako som sa prebudila, ale nemohla som od seba chcieť, aby som sa pohybovala po byte, keď som práve zažila nočnú moru. Nemávala som nočné mory často, ale keď už na mňa prišli, vždy boli v nejakej forme spomienky o najhoršom bode v mojom živote - môj predchádzajúci vzťah.

Seth Pierce bol moja prvá naozajstná láska. Hovorí sa, že vaša prvá láska zaujme osobitné miesto vo vašom srdci a dlho tam aj pobudne, ale Seth bol iný. Nebol ako mala moja prvá láska byť. Vždy som verila, že moja prvá láska bude ako s tých príbehov, kde je všetko dokonalé a na konci budem mať vždy krásne spomienky, ale nestalo sa tak.