Lokiho spoluväzeň (1.) [DOKONČENÉ]

1. spolubývajúci/spoluväzeň

,,Zdravím Fury."

,,Ahoj Tara. Už sme ti prerobili izbu. A dokonca budeš mať aj spolubývajúceho."

,,Naozaj? Kto to je?" Začala som horieť nedočkavosťou.

,,Nechaj sa prekvapiť. Príde o hodinu."

,,Jasné šéfe."

Rozbehla som sa do izby. Za mnou bežali dvaja muži s novými zaujímavými zbraňami. Vždy keď som sa pohybovala mimo izbu, tak boli pri mne. Vraj pre moje bezpečie.

,,Skúste ma dobehnúť!" Kričala som pri ďalšej zatáčke ešte stále nadšená tou novinkou. Konečne nebudem v izbe sama. Budem mať spolubývajúceho s ktorým sa budem môcť rozprávať!

,,Trochu spomaľ Tara!" Kričal jeden zo strážcov. Myslím že Mike. Hnedovlasý, bez brady, poriadne vysoký a svalnatý. Druhý sa volá Alex. Čiernovlasý simpaťák. Ale väčšinou je ticho. Na základni som už od...od kedy si pamätám, takže poznám skoro každého. Najviac sa rozprávam s Furym, potom s Coulsnom a keď sú superhrdinovia na základni, tak dám reč aj s Avengers.

Znovu v plnej rýchlosti zabočím do ďalšej zatáčky a narazím do niečoho tvrdého a vysokého. Do hrudníka kapitána Ameriky.

,,Tara!? Kamže sa tak ponáhľaš?" Povedal zaskočený Steve.

,,Konečne mi prerobili izbu! A budem mať nového spolubývajúceho!"

,,To je skvelé! A už vieš kto to je?"

,,Ešte nie! Príde za 50 minút! Počkať...ty to vieš!"

,,Áno, ale nechaj sa prekvapiť." Povedal a vyzeral trocha ustarostene.

,,Čo sa deje?"

,,Čo? Ťažký deň."

,,Dobre zatiaľ sa maj!"

,,Ahoj."

Alex a Mike ma konečne dobehli, no ja som s novým elánom vyštartovala k izbe. Už len pár zatáčok. Tri...dve...ešte jedna...a som tu!
Izba vyzerala na prvý pohľad skvelo a útulne. Bola to vlastne kruhovitá klietka určená pre Hulka, ale dali ju mne. Pri okraji bol stôl na ktorom sa pýšil vykonný počítač s najlepšou grafickou kartou. Vedľa bola kôpka s veľkou zásobou nových hier a z druhej strany stála na stole malá lampička. Nad stolom bol plagát lúky nad ktorou letel drak k hradu, ktorý sa týčil na vrchole kopca. Veľmi ma to potešilo, lebo ja drakov milujem! Ďalej bola vedľa stola pohodlnná postel aj s nebesiami. A presne oproti mojej posteli bola posteľ môjho spolubývajúceho. Nevyzara až tak útulne, naopak až priveľmi tvrdo. Za mojou posteľov som mala poličky, ktoré boli plné kníh s mojou obľúbenou tematikou. A vedľa postele bol malý drevený nočný stolík aj s nočnou lampičkou. Tak isto i u postele spolubývajúceho. Za poličkami s knihami boli dve veľké skrine. Jedna pre mňa a jedna pre spolubývajúceho. V strede sa pýšila obróvska telka s videohrami. Oproti telke bol pohodlnný dvojmiestny biely gauč a vedľa neho ešte jedno húpacie kreslo, ktoré je ešte z mojej starej izbičky. Vždy v ňom rada sedávam a čítam knihy. Na zemi boli štyri chlpaté hnedé koberce. Jeden pri gauči, ďalšie dva pri posteliach a posledný pod stolom.
Ani som si nevšimla ako dlho hľadím na všetky tie nové úžasné veci. 50 minút prešli ako voda a Alex mi oznámil, že prichádza môj nový spolubývajúci. Rýchlo som si poupravila vlasy a postavila sa k miestu, kde sa otvárajú zabezpečené vstupné dvere.
K mojej kruhovitej izbičke prišlo 10 agentov, ktorý mi úplne zakrývali výhľad na nového spolubývajúceho. Naťahovala som sa na špičky, aby som zahliadla aspoň kúsok z jeho tváre. Márne.

,,Otvoriť vstup!" Zakričak jeden z agentov a ostatní sa rozostúpili tak, aby mohol dotyčný prejisť len cez mostík, ktorý spája moju, teda už našu izbu so základňou. Spolubývajúci vošiel dnu a dvere sa za ním okamžite zatvorili. Konečne som mala možnosť prehliadnuť si ho zblízka. Neverila som vlastným očiam!

,,Loki!?"

Zdravím! Tu Jaimix. Ako naznačuje moje meno, rada "mixujem" teda vyskúšam všetko možné. Tentokrát je to fanfikcia s Lokim. Boh lsti a nenávisti. Nepredvídateľný človek...teda boh.😁 Budem vám nesmierne vďačná za každú hviezdičku, komentár či aj follow.
Vďaka za prečítanie prvej časti. Dúfam, že sa páčila a budeš tento príbeh čítať až dokonca.

Prajem príjemný zvyšok dňa.

Vaša Jaimix.