Lokiho spoluväzeň (1.) [DOKONČENÉ]

15. kúzlo Vianoc

Zobudím sa neskoro poobede. Hlava mi treští zo včerajšej vianočnej párty. Porozhliadnem sa po izbe. Zvyšky sviatočnej večere, krabice od pizze, sa válali všade naokolo. To bude upratovania. Už sa nemôžem dočkať. Pomyslela som si sarkasticky.
Zazrela som, že pod Herbertom chýba Lokiho darček.
Presunula som pohľad na Lokiho. Sedel na posteli a v ruke držal darček odo mňa! V duchu som zajasala.
Prezeral si ho zvláštnym skúmavým pohľadom.
Pomaly som k nemu prišla a sadla si na jeho posteľ. Venoval mi krátky pohľad a potom opäť uprel svoj zrak na darček. Otáčal ho v ruke a prezeral si ho zo všetkých strán. Bola to malá figúrka jeho samého v jeho bojovom oblečení v ktorom zaútočil na Manhattan.

,,Keď som niečo od niekoho dostal, vždy som to pri najbližšej príležitosti vyhodil. Ale ty si mi dala niečo, čo nikoho nenapadlo, že chcem. Seba samého."

,,To vieš, keď som si ťa tak zhodnotila, tak som dospela k záveru, že najlepší darček pre teba si ty sám."

Keď dlhšiu chvíľu nič nehovoril, vstala som a odišla k telke. Sadla som si na gauč, schmatla ovládač a išla ju zapnúť, keď v tom prehovoril.

,,Ja pre teba nič nemám."

,,Ako by si mohol mať. Vravel si, že...akože to hovoríš...midgarďanské sviatky ťa nezaujímajú." Odpovedala som mu s hranou vážnosťou v hlase.

,,I keď jeden by som možno mal." Pri tom ako to povedal, som mu zazrela v očiach malé, zelené, šibalské iskričky.
Postavil sa a podišiel k obrazu nad počítačom. Pozorne si prezeral lúku, hrad a nakoniec aj draka. Prešiel dlaňou po plátne. Dlaň sa mu rozžiarila na zeleno.
Užasnuto som pozerala. On sa povýšene uamial, no zazrela som v jeho úsmeve i trochu úprimnosti, nie len čistý egoizmus. Potom sa úsmev zmenil na jemný pobavený smiech. Pravdepodobne nad mojou otvorenou sánkou.
Zelená žiara na jeho ruke pomaly bledla až sa úplne vytratila. Zložil ruku a zelený drak na plátne sa pohol. Nato vyletel z obrazu a pristál u mňa na stole. Lúka na obraze ostala prázdna. A dvadsať centimetrová kresba draka predo mnou pochodovala v svojej plnej kráse.

,,To je nádherné Loki. Nemám slov. Ďakujem."

,,Neďakuj."

,,Prečo by nie? To sa patrí. Neviem ako vy na Asgarde, ale my na Zemi si za dobré skutky či činy ďakujeme." Miesto odpovede sa mi otočil chrbtom.

,,Mne za moje, ako ty hovoríš kúzla, neďakovali. Brali to ako samozrejmosť. Keď sa Thorovi priatelia nudili, povedali, nech ich s nimi zabavím."

,,To je smutné. A tvoj brat..."

,,Nie je to môj brat!" Skríkol na mňa podráždene Loki. Zhlboka dýchal a obe ruky stlačil v päsť až mu zbeleli hánky.

,,Prepáč, tvoj nevlastný brat sa ťa nezastal?"

,,Preňho som bol len tieň."

,,Ale teraz už je vpohode. Iste stretla som sa s ním asi len dva razy a nebol to môj nevlastný súrodenec, ktorý mi liezol na nervy celé detstvo, no dalo sa s ním pokecať. Ber to tak, že chalani vždy dospievajú o niečo neskôr. A že teraz už je normálny."

,,A čo som potom ja. Dievča?" Spýtavo nadvihol obočie.

,,Nie, ale ty nie si typ...mlátička. Raz Thor zahlásil, ze keď bol mladý tak po bitke až túžil. A tam kde sú svaly, väčšinou nie je mozog." Zazrela som ako sa mu jemne mihol kútik úst nahor. ,,A môžem toho dráčiaka i pohladkať?"

,,Isteže. Nekúsne ťa." Podišiel ku mne a ukázal mi ako na to. Takto blízko mňa ešte nebol.
Dvoma prstami pohladkal malého zeleného dráčika pod krkom a potom i na hlave a chrbte. Zopakovala som to po ňom. Hladkala som ho a dráčik si to podľa veľebného výrazu užíval. A keď som sa kútikom oka pozrela na Lokiho, vcelku si to užíval i on. Cez kamennú tvár sem-tam prenikol menší úsmev.
Zvyšok dňa sme sa zabávali s tým malým, zeleným čudom...dokým nekíchlo a nepodpálilo jednu z kníh na stole. Po tomto incidente ho Loki radšej nechal zmiznúť.

Už sme na 15-tej časti, myslela som si, že ju vydám až v pondelok, ale chceli ste ju čo najskôr. Tu je! Ako sa páči?😚

Prajem vám všetkým príjemný zvyšok dňa.

Vaša Jaimix.