Lokiho spoluväzeň (1.) [DOKONČENÉ]

18. HULK

,,HULK!!!" Zarezonovalo mi v ušiach ešte viac.

,,Tara! Čo tam stojíš! Rýchlo do úkrytu! My ideme po zbrane!" Skríkol Mike a s Alexom už bežali preč.

Otočila som sa a chcela som utekať. Ale nohy sa mi nechceli pohnúť z miesta. Loki sa na mňa spýtavo pozeral. Nadvihla som naňho obočie. ,,Choď rovno chodbou a spýtaj sa agentov kde je úkryt."

,,Ty nejdeš?"

,,Nie." Viac sa nepýtal a pomalým ľahkým krokom išiel po chodbe od ohlušujúcemu hrozivému revu. Ani sa mu nečudujem, že sa chce Hulkovi vyhnúť. Zažil si s ním svoje...

Pomôž mu. Je to tvoj priateľ.

Ale teraz to nie je Benner, ale Hulk! Zabije ma!

Je to stále on, len ho niečo nahnevalo.

Výborne! Rozprávam sa tu sama so sebou, o tom či nejdem do istej záhuby!

Predsa nechceš, aby mu ublížili.....povedal hlas v mojej hlave tak, aby mi veta ešte chvíľu rezonovala mysľou.

A čo si vlastne zač!? Nedalo mi a spýtala som sa.

Dajme tomu, že som zatiaľ tvoje svedomie. Pravdu sa dozvieš neskôr, v ten správny čas. A teraz choď zachrániť svojho priateľa!

Bez toho, aby som sa nad tým vôbec zamyslela, nohy sa mi rozbehli poriadnou rýchlosťou vpred.

Bežala som prázdnymi chodbami. Všetci agenti sa teraz asi zbrojili na odvrátenie Hulkovej pohromy. Dostala som sa do hangáru, kde bolo zaparkovaných asi osem stíhačiek a štyri autá.
Jedno zrazu preletelo miestnosťou a rzbilo sa na druhej strane pri záblesku modrého svetla. Bol tam Tony, teda teraz Ironman s nabitými repulzormi! Na druhej strane bol poriadne nasraný Hulk!

Keď si ma Tony všimol, okamžite priletel ku mne a postavil sa predo mňa do bojovej pozície. ,,Čo tu robíš Tara! Choď sa schovať!" Povedal teraz nervózne vždy veselý Tony.

Mne sa triasli nohy a drkotali od strachu zuby. Čo som si myslela! Musím ísť do úkrytu!

Nie! Okríklo ma svedomie. Ty to dáš! Ver si! Teraz sa neriaď rozumom ale pocitmi!

Zatvorila som oči.
Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla.
Nato som oči opäť otvorila.
Hulk a Ironman boli opäť v sebe, ale teraz už aj s pomocou Kapitána Amerikoy.
Štít sa odrazil od Hulka a doletel späť ku Kapitanóvi. Ihneď z druhej strany naňho zaútočil Ironman. Hulk sa ešte viac rozzúril! Ohnal sa po Ironmanovi, ten sa nestihol uhnúť a teraz ho Hulk pevde zvieral za nohy. Zmačkol päsť silnejšie a miesta obleku, kde ho držal sa poriadne ohli. Nato hodil Ironmana na druhú stranu miesnosti! Preletel okolo mňa ako blesk a dopadol do už tak dosť zničenej stíhačky.

Teraz choď!

Pomalým krokom som sa približovala k Hulkovi. Bola som od neho vzdialená už len päť metrov. Hulka ešte chvíľu zamesnával Kapitán, ktorý tiež ležal domlátený na zemi.
Teraz som tu len ja a on. Nikde nikto. Čo je dosť divné. Agenti S.H.I.E.L.D.u by tu už dávno mali byť.
Nie! Musím sa sústrediť!
Hulk sa otočil ku mne!
Stuhla som v polovici kroku. Preglgla veľkú guču stresu čo sa mi vytvorila v krku a bránila mi v dýchaní.

,,Ahoj. Ja som Tara. My sa už poznáme." Hulka to dosť prekvapilo. Takže mi rozumel. Aspoň niečo. ,,Bruce Benner mi o tebe veľa hovoril. Chválil ťa, že si veľmi silný." Priblížila som sa o krok bližšie. Hulk stál na mieste. ,,A pre mňa si sa stal hrdinom, keď si chránil celú Zem pred útokom mimozemšťanov. Ja by som asi utiekla od strachu. (Ale teraz stojím pred Hulkom, ktorý si sám počas bitky poradil aj s tou divnou obrnenou lietajúcou rybou. Irónia, že?) Pamätáš si na to?" Opatrne som sa ho spýtala. Videla som ako slabo prikývol. Priblížila som sa o dva kroky bližšie.

,,Tara choď preč!" Začula som z druhej strany miesnosti. Hulk zareval a rozbehol sa ku mne! Čo teraz!?

Kľakni si a daj hlavu dolu! Tak mu ukážeš, že nie si preňho nebezpečenstvo!

Urobila som ako hlas povedal. Hulk sa predo mnou zastavil. Cítila som na svojom chrbte a hlave jeho teplý dych.
,,Ja ti nechcem ublížiť. Nechcem s tebou bojovať." Povedala som tichým hlasom.

Teraz môžeš pomaly zdvihnúť hlavu.

Pozrela som sa hore. A moje oči sa stretli s tými jeho. Žiarivé zelené oči sa mi pozerali priamo do duše. Pripomínali mi Lokiho. Len jeho boli o niečo tmavšie.
Natiahla som pomaly ruku s dlaňou vystretou k nemu, bez toho, aby som uhla pohľadom. Pozrel sa na ruku a potom opäť na mňa. Pousmiala som sa. I on vystrel svoju obróvsku zelenú ruku ku mne. A o chvíľu sme sa dotkli končekmi prstov. Pozrel sa okolo seba. Zazrela som v jeho očiach smútok.
Zrazu svaly ustupovali a zelená farba mizla. Zjavil sa predo mnou stredne vysoký muž s hnedými vlasmi, Benner. Pusmiala som sa. Pri premene zatvoril oči, asi stratil vedomie. Zelenkavá farba zmizla úplne a on padal dozadu na špinavú zem. Rýchlo som ho zachytila. Bol úplne nahý. Odvrátila som zrak. Vyzliekla som si mikinu na zips a prehodila ju cez jeho nahé telo.

Dalšia kapitolka. Prepáčte, že tak neskoro, no s tým čo som pred tým napísala som nebola vôbec spokojná, a tak som to proste vymazala. Táto verzia sa mi už zdá (dúfam) čitateľnejšia.😊

Prajem vám všetkým príjemný zvyšok dňa.

Vaša Jaimix.