Lokiho spoluväzeň (1.) [DOKONČENÉ]

23. fantázia

V miestnosti, ktorá je schopná vydržať aj atomový výbuch som už druhý deň. Spala som asi štyri hodiny, schúlená do klbka, chrbtom opretá o stenu.
Fury rozhodol, že dokým nebudem vedieť aspoň trochu ovládať schopnosti, tak mimo tejto miestnosti alebo telocvične ísť nemôžem.
Nemám tu ani nábytok. To, aby som ho hneď pri ďalšom záchvate zúrivosti nezničila. Samozrejme...nepovedali mi to takto narovinu, ale vedela som kam svojimi slovami mieria.
Jediné čo som držala v ruke je moja mp3 a staré rúžové sluchátka.

Zazrela som ako o mňa Loki viackrát zavadil zvedavým pohľadom...keď sa nám stretol zrak, zazrela som cez uslzené oči jeho zvyčajný úškľebok.

Od nudy som sa prechádzala po miestonosti so zatvorenými očami, počúvala hudbu a myslela na moju starú útulnú izbičku.
Jedna skladba dohrala, pustila sa ďalšia.
Never Be Alone.
(Skladbu si pustite aj vy!😙)
Zatvorila s oči a hmkala si do rytmu a k tomu som si predstavovala moju...teda našu izbu.

Stôl s vykonným počítačom. Vedľa kôpka s veľkou zásobou videohier. Z druhej strany sa mi zo spomienok vynorila na stole malá lampička. Nad stolom som si predstavila plagát lúky nad ktorou letel k hradu, ktorý sa týčil na vrchole kopca, majestátny drak. Ďalej vedľa stola, moja pohodlnná postel aj s nebesiami. Šla som k nej. Presne oproti mojej posteli bola jedna aj pre Lokiho. Za mojou posteľov som mala poličky, ktoré boli plné mojich milovaných kníh. Vedľa postele bol malý drevený nočný stolík aj s nočnou lampičkou. Tak isto i vedľa postele Lokiho. Na ňom mal svoju malú postavičku, ktorú dostal odo mňa na Vianoce. Za poličkami s knihami sa zjavili dve veľké skrine. Jedna pre mňa a jedna pre Lokiho...ktorú vlastne ani nepoužíval. V strede sa zo šera vynorila obróvska telka s videohrami. Oproti telke pohodlnný dvojmiestny biely gauč a vedľa neho moje staré húpacie kreslo. Na zemi štyri chlpaté hnedé koberce. Jeden pri gauči, ďalšie dva pri posteliach a posledný pod stolom.
Od radosti som začala po izbičke nezmyseľne tancovať na hudbu. Je späť!
Loki sa udivene obzeral naokolo. Podišiel k jeho nočnému stolíku a zdvihol figúrku. Prevracal ju v ruke so zdvihnutým obočím a desivým škodoradostným úsmevom.

,,Deje sa niečo?" Spýtala som sa opatrne...stále mi hrala rovnaká pesnička, len som si stlmila hlasitosť, aby som ho počula.

,,Vôbec nič." Povedal bez toho, aby sa na mňa pozrel. Stále točil a skúmal figúrku zo všetkých strán.

Dvere cvakli a dnu vošla Natasha. Prekvapene zastala vo dverách. Pozorovala ma ako ležím na posteli s úsmevom na perách.

,,Ako? Kedy? Fury povedal, že ti sem zatiaľ nábytok nedá." Polemizovala so skrčeným čelom Natasha.

Pesnička dohrala.
Má pravdu.
Nábytok tu nemá byť.
Ale je.

Je tu lebo si si ho predstavila.

To nie je reálne.
Je to len výplod mojej fantázie.

Fantázie, ktorú zhmotňujem.