Lokiho spoluväzeň (1.) [DOKONČENÉ]

26. začiatok úteku

,,Snáď nechcete..." Zhrozila sa Natasha.

,,Pokiaľ budem musieť..." Fury sa snažil mať kamenný výraz, no v oku som mu zazrela smútok.

,,Veď je to len dieťa!" Clintovi asi doplo o čo sa jedná a podporoval Natashinu myšlienku.

,,Sami ste videli čo s tým dokoáže urobiť! To je len zlomok toho čo to dokáže! A videli sme len dobrú stranu mince. Nechcite byť medzi živými, keď udrie tá zlá."

,,Čo jej chcete urobiť...pokiaľ dôjde ku krajnému prípadu?" Spýtal sa opatrne Banner.

,,Zabiť ju." Odpovedal s ťažkým srdcom Fury.

Tí čo to nevedeli sa zhrozili.

,,Pokiaľ nebudeme mať na výber..." povedal do stratena Tony.

Niečo vo mne sa zlomilo. Prasklo to! Ako keď do pneumatiky tlačím ďalší a ďalší vzduch. Snažím sa ho tam udržať. No zábrana nevydrží večne.
Praskla, vyletela z miesta, kde pevne istila vzduch, aby sa nevyfúkol ako tsunami. Rovnako som sa cítila aj ja. Avšak to tsunami bol môj hnev, čo nemal hraníc.
Naplnil ma enegiou.

Výborne, to je ono. Pusti tú energiu von!

Loki sa len strašidelne usmieval. A ja, som sa ešte hrôzostrašnejšie usmiala naňho.
Zhmotnila som sa, aby ma videli, aby ma počuli, aby pocítili môj hnev! No v ten správny čas!
Lokiho som nechala zatiaľ ako ducha.

Keď ma zazreli, zľakli sa. Nahodila som nevinný úsmev anjelika. Thor sa pousmial a podišiel ku mne, bez ohľadu na to čo pred chvíľou o mne hovorili. Boh vie či počúval.

,,Ahoj Tara! Dlho sme sa nevideli!" Povedal a nato ma obíjmali silné, svalnaté, božské paže. Videla som ako sa na mne Loki zasmial. Za to si odo mňa zaslúžil poriadny neviditeľný kopanec do brucha. Ten ho zaskočil ako riadená streľa. Chytil si brucho a zhlboka dýchal.

,,To je pravda, kedy to bolo posledne? Po bitke si zdúchol zachraňovať vesmír." Usmievala som sa od ucha k uchu.

,,Ako si sa sem dostala?" Prerušil naše vzájomné vítanie kapitán.

,,Myslela som na vás. A zrazu som tu." Mykla som ramenami.

,,Teleportácia." Vysvetlila ešte nechápajúcim Natasha.

,,Fury, prišla som na to ako to ovládať!" Poskočila som už k zmieňovanej osobe.

,,Tak rýchlo? Ako?" Pýtal sa nechápavo.

,,Stačí myslieť na niečo pekného. A keď viem, že mám vašu podporu..." Nechala som vetu visieť vo vzduchu.  Vymenili si nečítateľné pohľady. Nečítateľné pre toho, kto by nepočul ich predošlú debatu. ,,A chcem chodiť znovu do školy!" Usmiala som sa.

,,Vylúčené!" Zhrozil sa Fury. Videla som ako Loki neveriacky pokrútil hlavou. Prečo by mal chodiť budúci uprchlík do školy? Nevedel však, že je to súčasť môjho plánu.

Nenechaj sa odradiť!

,,Ale v škole sa mi páči! A musím si udržať dobrú náladu." Snažila som sa ich presvedčiť.

,,Nie!" Povedal opäť rázne Fury.

Skúsme to inou cestou...

Akou?

Dostaň sa mu do mysle. Povie čo mu prikážeš...a keď jeho myseľ opustíš, zariadim, aby si nič nepamätal.

Keby som tu chcela ostať, tak by som ti to zakázala. Teraz však...idem do toho!

Výborne.

Sústredila som sa na Furyho. Prepaľovala som ho kamenným pohľadom.

Jeho myseľ je silná. Ale vidím diery v jeho obrannom múre.

Naozaj. Zrazu sa mi hmlisto pred očami zjavila Furyho myseľ okolo ktorej sa týčil mohutný šedý múr. Avšak našli sa malé škáry cez ktoré som vedela preniknúť.

,,Čo to skúšaš?" Spýtal sa Loki. Usmažila som ho pohľadom, nech je ticho. Musím sa sústrediť.

Videla som ako Fury nachvíľku stuhol. Zrenička sa mu zúžila na minimum. No hneď na to vyzeral normálne.

Cítiš to? Sme tu. Ty sa ho spýtaj ešte raz. Budem odpovedať, miesto neho.

,,Fury, prosím! Ja to zvládnem." Začala som po tretí krát prosíkavo.

,,Poznám ťa Tara. Vždy si celá nedočkavá. No...pokiaľ budeš pod neustálym dozorom...môžem to schváliť."

,,Ale pane! Môže si ublížiť." Nechápala zmenu Furyho rozhodnutia Natasha.

,,Romanoff, viem čo robím. Zajtra opäť nastupuješ." Povedal miesto Furyho hlas, čo sa usídlil v mojej hlave.

,,Ako myslíte pane."

Fury znovu nachvíľu stuhol a opäť sa mu zúžili zreničky. O sekundu na to svaly povolili a on sa chytil za hlavu.

Bol si dobrý.

To bol len zlomok toho čo dokážem...čo dokážeme.