Lokiho spoluväzeň (1.) [DOKONČENÉ]

2. Loki!?

Tak to čumím. Ja mám naozaj Lokiho ako spolubývajúceho? Neviem či sa mám smiať alebo plakať. Uvidíme ako prebehne prvý večer.
So záujmom som si ho prezerala. Čiernozelený oblek mal upravený a dlhé čierne vlasy uhladené dozadu. Jeho prenikavé zelené oči behali po miesnosti až spočinuli na mne a jeho pohľad sa stretol s mojim.

,,Čo tak okúňaš midgarďanka." Povedal povýšenecky a vôbec nie prívetivo. Zrazu sa prudko, ale ladne otočil a pozeral cez pevné sklo. Stál tam Fury a mal nasadený jeden z jeho kamenných výrazov. ,,Tak toto je môj spoluväzeň? Ako úbohé."

,,Spoluväzeň?" Spýtala som sa zarazene. ,,Fury toto má byť môj nový spolubývajúci!?"

,,Nemá kde byť, museli sme ho dať k tebe."

Hlasno, otrávene, ale zároveň rozzúrene som si vzdychla a odišla na posteľ. Nemalo zmysel sa hádať. Keď si Fury niečo zaumieni, tak mu to nevyhovorí ani atomovka. A tak isto to platí aj u Starka. Ľahla som si na posteľ a schmatla mobil a sluchádka. Totálne som stratila náladu sa s Lokim zapodievať. Pche! Vraj spoluvezäň! To sotva! To skôr ja budem tá obäť! Ale na druhú stranu to môže byť zaujímavé. Nové zážitky i skúsenosti. No to mi ukáže len čas.
Keď ma omrzela počúvať hudba, šla som si sadnúť za počítač.
Lokiho som kútikom oka zahliadla ako sedí na sedačke a pozerá do blba. Ten teda mrhá životom. Ak toto robia Asgarďania polovinu svojho času, tak 5000 rokov života je pre nich málo. Áno, niečo málo o severskej mitológii viem.