Lokiho spoluväzeň (1.) [DOKONČENÉ]

20. čo mi je?

Škola i dnes prekypovala nudou. Všetko bolo ako včera, dokým ma nezačala poriadne bolieť hlava. Držala som si ju oboma rukami a silno zatvárala oči.
Loki si toho ihneď všimol a šiel so mnou za Coulsnom.
Ten, keď ma uvidel, neváhal ani chvíľu a zariadil mi odvoz na základňu.
Teraz ležím na posteli a otupená bolesťou pozerám do prázdna. Bolesť neprestáva.
Teplota mi stúpa a klesá ako na bežiacom páse a ja buď drkocem zubami pod perinou alebo rozmýšľam, kde je najbližšie jazero s teplotou pod nulou.

Po obede prišiel aj Loki a hneď po vstupe si neodpustil štipľavú poznámku. ,,Baví ťa to?" Prehodil otrávene.

,,Čo ako." Odpovedala som mu cez zaťaté zuby v bolestiach.

,,Chceš chodiť do školy. Kvôli tebe tam musím chodiť aj ja. A hneď prvý deň sa zdvihneš a ideš domov?" Vyrýval ďalej.

,,Nechaj ma!" Skríkla som naňho podráždene. On len nadvihol obočie a pokračoval.

,,Ouu, niekto sa nám tu naštval..." Povedal s úsmevom.

,,Je mi zle! Nechaj ma!" Skríkla som už rozzúrená dočervena. Hlava mi pulzovala tak, že som si myslela, že každú chvíľu vybuchnem.

Nenechaj ho, aby si ťa takto doťahoval! Si silnejšia! Ukáž mu čo dokážeš!

Hrubý hlas mi zadunel hlavou a ja som inštinktívne urobila rýchly pohyb rukou vpred.
Zrazu sa objavil v miestnosti prudký vietor, ktorý odhodil nábytok aj s Lokim o stenu! Tá pukla a to čo držalo izbu...klietku...povolilo.
Stuhla som.
Nato som si uvedomila, že sme na zemi. Odľahlo mi.

,,Alex!" Skríkla som nechápavá čo sa práve stalo. Ten už volal posily.

Hnev ustúpil stresu, ktorý mi rozvibroval celé brucho. Neznesiteľná ohlušujúca bolesť a pišťanie v hlave ustúpilo a nastalo príjemné ticho.
Do izby vstúpili po zuby ozbrojený agenti v čele s Furym.

,,Čo sa deje!?" Povedala som zúfalo.

,,Zoberte Lokiho! Tara so mnou! Na nič sa nepýtaj!"

Šla som poslušne za Furym. Zaviedol ma do jednej tmavej vystuženej miestnosti. Vošiel dnu, za ním priviedli Lokiho.

,,Nemáme ťa kam dať, takže zatiaľ tu budeš s ňou." Povedal Fury prísne Lokimu. Potom sa otočil na mňa a začal už vľúdnejším hlasom. ,,Zistíme čo ti je Tara."

Rýchlo sa otočil a odišiel. Dvere sa s poriadnou ozvenou zatvorili a ja som ostala s malým blikajúcim svetielkom na stene v jednej miestnosti s Lokim.

Trošku sa nám stupňuje dej.😉