Lokiho spoluväzeň (1.) [DOKONČENÉ]

42. - spleť spomienok

Bludisko dverí, za každými sa skrývala spomienka, vďaka nim môžem nájsť cestu až k Tare. Čím novšia spomienka, tým som bližšie. Každé dvere boli rovnako jednoducho tvarované s čiernym odtieňom dreva. Takto by jej myseľ vyzerať nemala, dvere by mali byť farebné, ich tvar ovplyvnený podľa spomienky.
Pomaly som kráčal vpred. Niekde boli dvere namačkané na seba, inde stáli osamote. Lemovali steny bludiska.
Po desiatich minútach chôdze som sa odvážil nazrieť do prvých dverí.

Zjavil som sa v malej drevenej miestnosti...v kolíske mrnčalo nespokojné bábätko. Žena, zrejme Tarina mama, sa k nej naťahovala, aby ju zdvihla a zistila čo sa malej Tare nepáči.

,,Zas je hladná?" Poznamenal sucho muž sediac obďaleč na gauči, určite Tarin otec. Jeho plnú pozornosť mala hučiaca telka.

,,Mohol by si to stlmiť? Zrejme preto nemôže spať." Poznamenala mama nahnevaným hlasom a upokojovala Taru.

Bolo pozoruhodné, že ani jednému som nedokázal rozoznať tvár. Bola zakalená, akoby v mlhe.

Dvere som zatvoril a pokračoval... ešte som ďaleko od stredu mysle, spomienka z dvoch rokov je už poriadne stará.

Skúsil som ďalšie dvere. Otvoril ich...no hneď som sa rozkašľal. V hrdle ma zaštípal pálivý dym. Horiace trosky domu ešte tleli a osvetľovali temnú noc. Pred domom stála štvorročná Tara. Nechápavo, bez citov, priam až zasnene pozorovala dom. Vsetko jej bolo jedno.
Horiace trosky začali pod prudkým návalom vetra horieť ešte väčšmi.
Na oblohe som zazrel až veľmi dobre známu základňu S.H.I.E.L.D.u. V tme sa zjavila helikoptéra. Zletela dolu a z nej vystúpil vcelku mladý Fury. Podišiel k Tare a prihovoril sa k nej.

,,Kde bývaš maličká?" Tara len bez slov ukázala na horiaci dom...nespúštala z neho oči. ,,A kde máš svojich rodičov?" Pokračoval. No ona znovu len nemo ukázala na dom. Vo Furyho oku som zazrel ľútosť. ,,Pomôžem ti, tuto ujo Coulson mi ťa nachvíľu postráži, potom si ťa vezmem na starosť." Ticho podala Coulsnovi ruku a šla s ním.

Dvere som prudko zabuchol. To bola spomienka, kde stratila rodičov. Tu sa dostala k S.H.I.E.L.D.u.

Pokračoval som ďalej. Tu už boli dvere nahustené k sebe o niečo viac. Ako malá ich mla len zopár.

Nahliadol som do ďalších.
Kancelária S.H.I.E.D.u, plne zabezpečeá a čistá ako všetko označené týmto logom. Za veľkým stolom sedel Fury a luštil voľačo v dokumentoch. Mrmlal si popod nos a oko sa mihalo po riadkoch, aby našlo čo hľadá. Musí to byť extra tajné, keď to nenechá ani svojej pravej ruke, aby mu ich spracovala jednoduchšie a on si mohol prečítať len obsah. Rýchlo pozrel do ľavého kúta miestnosti a čítal ďalej. Až teraz som tam zazrel človeka, komu táto spomienka patrí. Tara sa hrala v kútiku s pár hračkami a napodobovala ich zvuky. Mohla mať tak šesť rokov.
Do kancelárie vstúpila jeho práva ruka.

,,To vás nenaučili klopať Hill?" Zatvoril dokumenty, na ktorých predná strana bola označená jediným nadpisom : Prísne tajné-previerka 10 stupňa.

,,Prepáčte pane, je to naliehavé, týka sa to toho nového nálezu." Povedala rýchlo a vecne. Tá sa mi páči...

,,Tara, budem musieť odísť niečo vyriešiť, choď sa hrať zatiaľ do svojej izby, dobre?" Pousmial sa Fury.

,,Pane a nechcete ju dať na výcvik? Najlepší agenti začínali v jej veku, prečo nevyužiť tú možnosť?" Navrhla mu.

,,Nie každý čo tu je musí byť zabijak a zažiť vojnu." Pozrel sa zasnene na obe dievčence a ktorými bol v miestnosti.

,,A pôjdeme potom spolu na zmrzlinu?" Usmiala sa nadšene.

,,Môžme, ale viac ako dve si nedáš, potom nevieš zaspať!" Zasmial sa.