Lokiho spoluväzeň (1.) [DOKONČENÉ]

9. vianočný stromček 1/2

Už sú to dva týždbe od pokusu Lokiho úteku. Stále nedokážem pochopiť, že som ho postrelila. Doteraz mám pred očami jeho nenávistný víraz, ktorý by dokázal i zabíjať. A keď nie fyzicky, tak určite psychicky. Stále neviem uveriť tomu, že som ho postrelila. A navyše som ešte aj spanikárila a nepomohla mu. Dva dni bol v nemocnici na základni, ale potom ho z bezpečnostých dôvodov presunuli do izby, teda preňho väzenia.
Často rozmýšľam ako mu to vynahradiť. Iste môžem to brať, že mi ovládol myseľ a ja som ho postrelila, takže sme si quit. Ale mne to tak nepríde.
Loki sa ma za streľnú ranu zatiaľ nepokúsil zabiť. Zatiaľ. No ako spolubývajúci sme na dobrej ceste. Už som ho raz prinútila, aby zhasol svetlo. Mávol síce len rukou z postele a zhaslo sa pomocou mágie, ale pokladám to za veľký úspech.
Teraz ležím na posteli a prehliadam facebook s rôznymi, hlavne vianočnými, fotkami. A tak sa mi zrodil v hlave šialený nápad.
Energeticky som vyskočila z postele a len letmo zazrela Lokiho skúmavý pohľad. Počkala som než mi Mike otvorí dvere. Alex bol stále slabý po prudkom zásahu do havy, ktorý ho skoro zabil. Pamätám si ako sa zosunul po okraji steny k zemi a vyzeral ako mŕtvy.

,,Čo máš tak naponáhľo Tara?"

,,To nepoviem! Je to prekvapenie! Nemusíš ísť so mnou, idem za Stevom!" Kričala som bežiac z chodby. Keby ma nepoznal, tak by ma už asi spacifikoval za nedodržiavanie pravidiel S.H.I.E.L.D.u.

Bežala som chodbami a veselo zdravila okolo idúcich agentov. Mnohí si ma nevšímali, ale tí čo ma poznali, tak sa na mňa usmiali či odzdravili späť. Vbehla som do posilovne, kde ako obvykle stál Kapitán Amerika a mlátil do boxovacieho pitla.

,,Čo ti ten pitel urobil?" Povedala som s úškľabkom na tvári.

,,Ahoj Tara. Zaboxovať si po ráne je zdravé na telo i dušu."

,,Ach tie tvoje príslovia." Prekrútila som očami a pokračovala ďalej. ,,Pokiaľ si chceš vybyť zlosť alebo priveľa energie, tak poď so mnou!" Povedala som a už som ho tiahla za ruku z posilky. Teda držala ho, z plných síl sa zapierala do nôh a čakala, kým sa sám pohne.

,,Kam?"

,,Neboj, nič akčné, pokiaľ nestretneme diviaka. Už si dnes jedol?"

,,Nie."

,,Tak bude mať možno aj zlaté rohy. Tak poď už!" Povedala som nadšene a Steve sa konečne pohol z miesta.
,,Zober si na seba niečo teplé. Za 10 minút u vchodu." Zakričala som, keď už som bežala k izbe.

Mike ma už pravdepodobne počul a dvere otvoril predom. Ja som vbehla dnu, vyhrabala zo skrine teplé, vrchné oblečenie a opäť vybehla dverami k dohodnutému miestu.
Mám ešte minútu.
Udychčaná som dobehla na miesto stretnutia, kde už stál Steve a opieral sa o stenu.

,,Tak už mi povieš čo chceš robiť?"

,,Ideme si nájsť vianočný stromček!"

Túto časť som písala na Vianoce, takže vám prajem takú po-vianočnú idilku. :D Dúfam, že ste si užili kapitolu. Budem nesmierne rada, keď stlačíte tú malú schovávajúcu sa hviezdičku v rohu. 

Prajem vám všetkým príjemný zvyšok dňa.

Vaša Jaimix.