Lokiho spoluväzeň (1.) [DOKONČENÉ]

16. nový rok, nová výzva

Silvestra sme neoslavovali. Tak ako každý rok. Veď kto by odpaloval rachejtle či celý ohňostroj na pristávacej ploche jednej zo základní. Akurát by sme dali všetkým nepriateľom vedieť, kde sme.

Zrovna teraz sa nudím pri počítači, Loki ako obvykle pozerá do steny a nad niečím sa zamýšľa. Jeho neprítomný pohľad ma uspáva viac a viac...
Keď sa mi zošmykne z podopierajucej sa ruky moja driemajúca hlava, okamžite ma to preberie. Loki rýchlosťou bleska otočí hlavu k zvuku, ktorý vydala moja hlava pri zrážke s pevným povrchom stola. Škodoradostne sa usmial. Nato som zazrela jeho letmý pohľad na kameru.
Preto sa správa ako Loki, ktorého som stretla prvý deň.
No dnes už so mnou sem-tam prehovoril a odnaučila som ho používať škodoradostné úsmevy pri každej príležitosti.
Unavene som zamrnčala, načo sa Lokiho kútiky úst jemne nadvihli. No miesto toho, aby opäť študoval sklo izby, svoje žiarivé zelené oči upieral priamo na mňa a skúmal každý môj detail. Stala som sa jeho terčom pozorovania.
Snažila som sa nevšímať si jeho vnímavý pohľad a otočila som sa mu chrbtom. I tak som cítila, že sa na mňa úpenlivo pozerá.
Pozrela som sa na kalendár. Piaty január. Tento rok budem mať sedemnásť a ešte nič som nezažila. Ani prvú romantiku pod hviezdami, tak ako vo filmoch. Nemohla som sa chytiť vypracovaného tela môjho frajera.
A nepočítam situáciu, keď Fury zvolal tajnú, rýchlu, nočnú poradu, kde boli stoličky bez operadiel. O chvíľu som na jednej z nich zadriemala a inštinktívne sa moje telo prevalilo dozadu, v domnienke, že ľahne do mäkkej postielky. Miesto toho som sa zvalila na kapitána sediaceho za mnou. Náraz ma nezobudil a zvyšok porady som spala na kapitánovi, ktorý ma potom musel odniesť do postele. Avengers, vrátane Tonyho, z toho mali zábavu na celé týždne.
Ale späť do prítomnosti. Piaty január. Niečo mi hoorí, že siedmy január je niečim neobľúbený. Ach áno. Decká chodia do školy! Počula som, že sú to najlepšie roky života. Priatelia, zábava.

,,Alex! Nevieš kde je Fury?"

,,Mal by byť na hlavnom mostíku." Odpovedal mi skoro okamžite Alex.

,,Môžem za ním?" Nahodila som nevinný kukuč.

,,Doobre, ale nič nevyveď!"

,,Rozkaz." Zasalutovala som pri otvárajúcich sa dverách ľavou rukou. Keď mi to došlo...ruky som okamžite vymenila.

,,Prečo i ja nemôžem ísť z izby." Spýtal sa nevinne Loki.

,,Pre teba to nie je izba ale väzenie." Povedal Alex s poker face na tvári. Loki ho usmažil vražedným pohľadom a otočil sa nám chrbtom.

,,To vieš VIP Loki. Very important people!"

,,Skôr very imbecil people." Zašomral si Loki popod nos.

Ja som sa s poriadnou dávkou novej energie zasmiala a rozbehla sa za Furym.

Zazrela som ho ako stojí na mostíku a dohliada na chod lode.

,,Počula som, že budeme čoskoro pristávať v New Yorku, kde sa zdržíme trochu dlhšie. Čo je na tom pravda?" Prišla som potichu zozadu a chcela vedieť ako na moju náhlu prítomnosť zareaguje. Ani s ním nehlo. Znovu.

,,Počula si dobre. A ani tento krát sa ti to nepodarilo." Povedal Fury važne, tak ako vždy, keď bol so mnou na verejnosti.

,,Raz sa mi to podarí."

,,Nefandi si."

,,Prečo? Nechýba mi ani presvedčenie. A to je podľa Coulsna dôležité."

,,Iste. Ty ho máš niekedy až priveľa." Povedal priamo. Tak ako keď som sa ho pýtala, prečo nebol na vianočnej párty. Práca....ovedal mi len toto slovo. A týmto pokladal tému za uzavretú. ,,Čo si sa chcela spýtať?"

,,Akoto, že...?"

,,Asi si sa neprišla len porozprávať."

,,Pravda. Takže...rozmyšľala som. Som tu zatvorená už od mala. Nie že by sa mi tu nepáčilo, ale základňu mám prelezenú od hora dolu. Chcem zažiť niečo čo ostatní zažívajú normálne. Všade hovoria, že je to nuda, ale chcem chodiť do školy." Furyho to tak prekvapilo, že sa ku mne otočil.

,,Máš domáceho učiteľa. Začínate siedmeho januára." Odbil ma. Dnes sa tak ľahko odbiť nenechám. Pozrela som sa naňho nahnevaným zaťatým pohľadom.

Fury sa mi dlhým pohľadom pozeral do očí. Nechcela som uhnúť ako prvá. A mala som tú výhodu, že som sa sústredila len na jeho jedno oko a pirátsku pásku som vyhodila z mysle. I keď som sa pozerala priamo na Furyho, v pozadí som zazrela ako sa na nás so strachom pozerajú zamesnanci a niektorí pokladajú opatrne ruku na svoju zbraň za opaskom.

,,Dobre." Povedal náhle Fury.

,,Naozaj!?" Neverila som vlastným ušiam. Oči sa mi rozžiarili radosťou. Kútikom oka som zazrela ako zamesnanci pustili pripravenú ruku zo zbraní.

,,Chceš mať skúsenosť. Dobre. Ale budeš mať identitu, ktorú ti vyberieme. A do školy budeš chodiť buď s Mikom alebo Alexom. A ver, že ťa moje oko bude stále sledovať." Povedal s jemným úsmevom. Už som ho chcela objať, ale jeho tvrdý pohľad, ktorý vytušil čo chystám ma odradil.