Lokiho spoluväzeň (1.) [DOKONČENÉ]

12. Herbert a Loki

Steve schmatol Herberta a bez pomoci ho doniesol až k mojej izbe. Tam sme mali menší problém. Pretlačiť ho cez dvere.
Takže mysli Tara! Herbert je veľký, dvere malé, vnútri Loki. Loki! Teraz by mohol byť prospešný.

,,Loki?" Nezaujato ku mne zdvihol hlavu. Ja som stála v izbe, na druhej strane Steve s Mikom a vchod blokoval natlačený Herbert. Kedysi táto...klietka patrila Hulkovi, ako ho sem mohli dostať? Nie sústreď sa, toto bude ťažké. ,,Nezmenšíš pomocou kúziel Herb...teda vianočný stromček, aby sme ho vedeli pretlačiť cez dvere?"

,Nie." Povedal ešte nezaujatešie, ale dbal, aby na toto jedno slovo dal poriadny dôraz.

,,Prečo nie?"

,,Čo na slove nie nechápeš?"

,,To nie predsa." Povedala som a urobila psie oči.

Jemne sa uchechtol a slizko usmial. ,,Toto má byť ten známy a neobávaný S.H.I.E.L.D.? Je to tu ako v zoo. A ešte väzňa prosia o pomoc. Ako úbohé!"

,,O pomoc ťa neprosí SH.I.E.L.D., ale ja. A uznávam je to tu ako v zoo. Vo väčšine prípadov kvôli mne. A si môj spolubývajúci od ktorého potrebujem pomôcť dostať náš vianočný stromček do izby!" Nástojčila som a dupla si. Jedna z vlasností čo mi niekedy pomáha. Tvrdohlavosť.
Loki asi vytušil, že neprestanem otravovať. Mávol rukou, okolo Herberta sa zjavila zelená žiara a on sa zmenšil. Presne tak, zmenšil sa na veľkosť jablka. Udivene som som sa pozerala. Lokimu som tým asi trochu...trochu dosť...zdvihla ego, lebo sa velebne a povýšenecky usmial.
Zobrala som malinký vianočný stromček do ruky. Bol zlatý. Nie farbou, ale veľkosťou samozrejme. Mike zatvoril dvere a ja som sa zadumane prechádzala po izbe a rozmýšľala kam ho dať. Mala som ho tesne pred okom, aby som videla ako by vyzeral, keď ho Loki opäť zväčší. Dúfam, že ho zväčší.
Nakoniec sa mi zapáčilo miesto vedľa telky. Položila som ho tam (už bol v stojane) a pozrela sa na Lokiho.
Ten prekrútil oči a zväčšil stromček.
Nedalo mi to a objala som ho. Ten sa zarazil. Po troch sekundách som ho pustila. Jemne som sa pousmiala a prehodila vlasy dozadu.

,,Ďakujem." Povedala som trošku hamblivo. On mi na to len kývol hlavou. ,,Dobre...a teraz ozdoby!" Skríkla som už nadšenejšie a jemne povyskočila.