Daughter

3.Kapitola

Práve som si mierila do izby Linusa. Len tak. Pre nič za nič....
No dobre jeden dôvod tu je. O päť minút mi začína hodina dejepisu a ako aj matematiku, nenávidím tú hodinu. Idem sa k nemu proste schovať.

Zaklopala som a ako je u mňa zvykom, bez pozvania som vošla.

No čo som videla, vo mne zmiešalo všetky pocity.
,,Linus, čo.. čo to robíš?" Spýtala som sa.
Linus sa rýchle odtiahol od môj kamarátky Melani.
Pozreli na mňa celí prekvapení. ,,Alex ja ti to vysvetlím-"

,,Čo to má znamenať?!" Nahnevane a zároveň zranene som povedala. Bolo ticho. Nevedeli sa mi pozrieť ani do očí. ,,Prečo ste sa..prečo.."

,,Začalo to, keď ste sa pohádali." Začala hovoriť Melani.
,, Nevedel sa komu vyrozprávať, až na mňa. Bol v tedy zničený a smutný. Keď sa dal už trochu do poriadku, poprosil ma, aby som s ním išla do Anglicka. Neviem ak sa to stalo ale....Zamilovali sme sa." Nakoniec povedala.
,,Chceli sme ti to povedať, no bola si tak šťastná keď som prišiel..." Ozval sa aj Linus. V mojej hlave bol ale zmätok. Šťastné spomienky sa miešali s tými zlými, priateľstvá sa pretvorili na nenávisť. V tej chvíli som nemyslela.

Podišla som k nim, pozrela sa na nich a nemilosrdne som povedala: ,, Už sa mi nikdy neukazujte! Nikdy na mňa nehovorte a keď čo i len pípnete či pozriete sa do mojich očí.... vyhostím vás!" Vydesene odskočili dozadu. Všimla som si, ako sa držia za ruky. Vtedy som to nevydržala a moja odvážnosť upadla. Rozplakala som sa vybehla von. ,,Alex počkaj!" Zakričala sa mnou Melani.

Po niekoľkých dňoch od toho incidentu, som zistila, že Linus odchádza naspäť do Anglicka a Melani ide s ním. V ten deň som ich videla naposledy.
Odvtedy som si k sebe nepustila nikoho. Až dokým som nevošla do lesa.