Daughter

7.Kapitola

,, Nehýb tak so sebou!"

,,Ja za to nemôžem, že mi tie šminky strkáš do oka!" Nahnevane som povedala Sarah. Snaží sa ma namaľovať, kdeže ja mejkap moc nepoužívam a ani nebudem.

,,Ak si chceš nájsť chlapa, musíš byť pekná." Povedala mi a ďalej pokračovala v maľovaní.

,, Jedného som mala a pozri ako to dopadlo..." Smutne som sa pozrela na zrkadlo o proti mne.
Sarah sa na mňa súcitne pozrela, no na to sa hneď usmiala a postavila ma na nohy.
,,Ak ťa to urobí šťastnou, môžme robiť niečo, čo chceš ty..." Prekvapene som sa na ňu pozrela. Sňou som nikdy nerobila niečo, čo som chcela ja.
,,To by ma urobilo dosť šťastnou. A už viem čo by sme tak mohli robiť..."

,,A čo také? Jazdenie na koni? Maľovanie? Tancovanie?!"

                               ***
,,Lukostreľba!? Ty nie si normálna!" Kričala na mňa Sarah, keď som potajomky zobrala luk a šípy zo zbrojovne.
,,Nerev tu a radšej zober ten terč!" Napomenula som ju. Ona len prekrútila očami a horko-ťažko zobrala von terč.

,,Poznám jedno miesto, kde by nás nemuseli vidieť. Mama mi o ňom rozprávala." Tým miestom myslím ,, Zabudnutý altánok,, . tak sme ho s mamou pomenovali, keď som bola menšia. Je to jediné miesto, kde nie sú strážci a kde mám pokoj.

                                ***

,, Takže ako som to videla u Erika. Luk dať sem...Teraz natiahnuť... Počkať zle to držím....Tak teraz to je v pohode...Či?" Snažila som sa dôjsť na to, ako sa zaobchádza s lukom keďže sama som to nikdy nerobila.

,,Jak som na to mohla prikývnuť..." Šomrala si Sarah, ktorá len trucovito sedela na zábradlí altánku.

,,Veď počkaj už to mám." Silno som natiahľa, namierila si to na terč a nejak som vystrelila. Šíp letel úplne mimo, no aj tak som mala skvelý pocit. Pocit...Slobody a moci.
,, Ánoooo! Aká som?! Skvelá som!.." Spievala som si.
,,Veď to bolo úplne vedľa." Ukazovala mi Sarah. Nahnevane som na ňu pozrela. ,, Nechci, aby som ten šíp namierila na teba!"

,,Dobré som ticho.."
Pokrútila som hlavou a znovu namierila na terč. Tentokrát som sa snažila lepšie zamieriť. Vystrelila som. Šíp letel o niečo vyššie ako terč a prelet cez plot. Do lesa..

Omámene som pozerala na miesto kde vletel.
,,Som v kaši! To sú šípi otca! Som mŕtva.....Alebo.." šibalsky som sa pozrela na Sarah. Potiahla som ju za ruku a vrazila som k plotu. 

,,Sarah, správ mi stupáka." Prekvapene na mňa pozrela.

,, Čože!? Nikdy! Do toho nejdem." Povedala. Zdvihla som obočie.
,,Dohodnem ti rande s princom z Novej Austrálie..." chvíľu bola ticho.
,, Platí."

                          ***
,,Sarah, ktorá stála ešte aj na stoličke čo sme ukradli z jedálne, som stúpla na ramená a ťažko som sa prehubsla na druhú stranu kamenného plotu.

,,Potom ti hodím to provizorné lano." Ozvala sa Sarah, ktorá hneď ako dopevadala mi hodila ešte aj stoličku.
,, Dobre." Povedala som a začala hľadať.

Vošla som už do piateho kríku a konečne som našla šíp.
,,Mám ťa." Povedala som si pre seba a vybrala ho z kríku. Poobzerala som si ho, či sa nezlomil, no našťastie nie.
Usmiala som sa a išla naspäť k plotu.
Na to som ale niečo započula za mnou. Pomali som sa otočila a uvidela chlapca. Mal na sebe kapucňu pod ktorou som videla čierne pramienky vlasov.
Podišiel ku mne a zadíval sa mi do očí. Nemala som odvahu nič povedať. Potom sa zasmial a povedal: ,,Musíme sa s vami porozprávať vaša výsosť. Na budúci týždeň, v piatok, príďte pri rieku." Potom mi niečo dal do ruky a zmizol tak rýchlo ako prišiel. Pozrela som sa na vec, čo bola v mojej ruke. Bol to malý papierik, kde bolo niečo napísané: Nájdi značky a choďte po nich.
H.

Ahojte. Dlho sme sa ,,nevideli,, . Mala by som sa hanbiť čo? Preto som sem dala pre mňa dosť dlhú Kapitolu, aby som si vás udobrila. Ale aby som bola úprimná, vôbec sa mi nechcelo písať. Rozmýšľam nad tým, že keď dopíšem Daughter a možno aj My World, tak skočím s písaním, ale ešte neviem. Možno dovtedy si to rozmyslím. Zatiaľ sa tešte na novú kapitolu.
Ahoooj 😘