Daughter

19.Kapitola

Strážci za nami zatvorili dvere. Hunter, Tomas aj Sophia sa zdržiavali za mnou a čakali čo sa stane.
Mama, ktorá tu už bola, pozerala z okna. Po chvíli sa na nás pozrela. Mala kamennú tvár a zdvihnutú hlavu. Hunter sa ako prvý usporiadal a poklonil sa. Za ním aj súrodenci.

,,Mama, predstavujem ti Huntera, Tomasa a jeho sestru Sophiu." Prelomila som ticho a ukázala na nich. ,, Radi vás spoznávame, vaše veličenstvo.." pozdravil sa Hunter. Mama konečne prelomila ten svoj pohľad a  usmiala sa. ,,Deti, ja nehrizem." Povedala a ukázala na sedačku. Všetci sme si sadli a pozreli na seba.
,, Takže, vy ste rebeli?" Spýtala sa mama. Hunter spolu s Tomasom prikývli. Sophia sa len túlila ku mne a snažila sa nepozerať do mamininých očí.
,,To je diskutabilné, vaše veličenstvo. Áno žijeme s nimi, ale žeby sme s nimi aj boli?" Rozprával Hunter. ,,Sme totižto na vašej strane. S takými ľuďmi by sme sa nikdy nespolčili. Máme na to svoje dôvody.." pre zmenu sa tentokrát ozval Tomas. ,, Spravíme všetko, aby sme ďalší útok zastavili.."

. ,,Sú ešte nejaký ľudia, ktorý sú na našej strane? Myslím teda okrem vás troch a rebelov ktorý žijú v mestách?" Spýtala sa mama s nádejou. Hunter sklonil hlavu. ,, Okrem mojej mami, sú všetci rebeli v spolku proti vám." Povedal smutne. Na chvíľu bolo ticho.

,,Mohla by som sa ešte niečo spýtať?" Ozvala sa mama. ,, Samozrejme kráľovná." Povedal Hunter a trocha sa pomrvil. Nadýchla sa. ,,Prečo ste vôbec na našej strane?" Spýtala. Všetci sa na ňu pozreli.
,,Mami, nemyslím si, že to je vhodná otázka.." povedala som jej, keď som sa pozrela na tváre ostatných. ,,To je v poriadku, Alex." Chytil ma za rameno Hunter a usmial. ,,Viete, rebeli nám...ťažko sa to hovorí..oni-"

,,Nemali žiadne zľutovanie pri zabití našich rodičov a otca Huntera." Ozvala sa zrazu Sophia so slzami v očiach. Pozreli sme na ňu. ,,Pred niekoľkými rokmi, sa naši rodičia dohodli, že nadobro odídu od rebelov. Rozhodli sa, že utečú, pritom dobre vedeli, že za útek je len jediný trest, a to smrť. Boli v tedy ešte mladý, takže si to asi moc neuvedomovali. Útek ale zvládli a mysleli si, že sú už v bezpečí. Hunterov otec si našiel pani Lindu, moji rodičia sa zas vzali a po niekoľkých rokov mali Tomasa, mňa a Hanteroví rodičia zas jeho. Lenže..." Zastala, aby sa nadýchla a smutne pozrela na mamu. ,,V jeden večer, v tedy sme boli ešte malí, sa ku nám niekto vkradol. Z izby som len počula výkrik a dva výstreli. Keď sme tam potom vošli, bolo neskoro. Našli sme ich už mŕtvych. To isté sa stalo aj otcovi Huntera." Pozrela tentokrát naňho. ,,Jeho mama nás potom zobrala k nim domov. Odvtedy sme chceli len jediné. Pomstu. Pridali sme sa k nim, len s jediným cieľom, a to, aby všetci rebeli pykali za to, koľko ľudí zobrali o život." Sophia sa celá triasla. Tomas ju chytil za ruku a usmial sa.

Mama sa po chvíli postavila. Pozreli sme na ňu. ,,Rebeli vás pripravili o vašich blízkych, tak ako mňa pred rokmi. Aj keď som svojho brata najprv neznášala, našiel si v mojom srdci miesto a jeho smrť ma zasiahla dosť hlboko.. hovorila som si presne to isté, čo vy.." vzdychla si. ,, Verím vám, deti. Odteraz máte voľný prístup do paláca. Už nemusíte preliezať cez múr.." pozrela som na ňu. Usmiala sa. ,,Videla som vás z okna.."
Potom sa ale zamračila. ,,Ale niečo vám poviem deti.. pomsta k ničomu nevedie. Jeden chlapec za to zaplatil životom." Hovorila to všetkým, no pritom sa pozerala na Sophiu.

                               ***
Ešte chvíľu sme sa rozprávali o útoku, alebo len tak až prešli dve hodiny. Vyšli sme z izby a pred hlavnými dverami sme sa rozlúčili. Ešte predtým si ale mama odtiahla Sophiu niekam obďaleč. Chvíľu sa tam o niečom rozpravali. Potom jej položila roku na rameno a objala ju.

,,Čo si jej povedala?" Spýtala som sa, keď odchádzali. ,,Že ju chcem zoznámiť s tetou Nicol." Pozrela som na ňu. Koruna sa jej pekne leskla v jej hnedých vlasoch. ,, Načo?" Znovu som sa pozrela na odchádzajúcu Sophiu.
,,Vieš, majú toho veľa spoločného.."

Halelujaaaa. Po dlhom čase tu máme pokračovanie nášho zabudnutého príbehu Daughter.
Musím sa vám priznať, za celé tie prázdniny ma apsolutne nič nenapadlo na tento príbeh. Naozaj. Nie raz som si povedala: A TERAZ IDEM!
no hneď ako som otvorila Wattpad, vypla som. Popravde, ani s touto časťou nie sú moc spokojná, stále ma trocha ešte vypína, nebudem sa diviť ak sa vám nebude páčiť. Každopádne, oddnes sa príbeh znova otvára a aj keby traktory padali, kapitoli budem vydávať. Dúfam že nie ste nahnevaní.
Ahoooj 😘

Ps- v minulej časti som Sophiu písala s F. Posnažím sa to opraviť a nebiť lenivá...