12.Kapitola

282 29 0
                                    

Mami?.....

                                              ....
                            Bežte!....
...
Ja vás tu nenechám!....
                                             ..
                           ...                Alexandra....

                 Mama, nie!..
.....

         Teraz bude z teba kráľovná....

                              ***

,,Mami!" Vykríkla som a zobudila sa zo sna. Celá som bola upotená, nevedela som, čo sa stalo. Takéto sny mávam,od minulého týždňa, kedy som sa spoznala s tými rebelmi, no tento bol iný.
Chytila som si tvár a pozrela von z okna. Je už svetlo. Potom som sa pozrela na hodinky. Bolo 7:30. Mala by som už vyliezť z postele aj keď sa mi vôbec nechce.

                                ***
Pomali som si naberala jedlo na tanier, no keďže som Napoli spala, nebolo tak ľahké.

,,Alex, čo si robila cez noc? Nevyzeráš dobre.." spýtal sa otec. ,,Zlé sny." Odpovedala som mu.
,,A o čom sa ti snivalo?" Spýtala sa tentokrát mama. Chvíľu som rozmýšľala ako to poviem.
,,Bola tma. Počula som len hlasy mňa a Erika. Otec na nás kričal, aby sme bežali. Neviem presne kde teraz. Potom som vystrašene zakričala na teba, mami." Ukázala som na ňu. ,,Bolo to...neviem to opísať. Také realistické.. a strašidelné." Všetci boli ticho. Rozhodla som sa nepovedať poslednú vetu, čo som počula, keďže sama jej nechápem.

,, Prepáčte, že vyrušujem." Ozvala zrazu slúžka, ktorá nakukla do jedálne. ,,To je v poriadku,môžte vstúpiť." Milo ju pozvala mama. Slúžka sa usmiala vošla do jedálne.
,,Mám tu list pre jej výsosť princeznú Alexandru." Pozrela na mňa a podala mi list. ,,Takto skoro ráno mi príde list?" Spýtala som sa. ,,Práve naopak. Prišiel včera neskoro v noci, kedy ste už spali, princezná." Bolo mi to divné. Slúžka sa poklonila a odišla.
Na obálke nebolo meno, a preto moje tušenie, kdo to môže byť sa stupňoval.
Obálku som otvorila a začala s v sebe čítať:

Milá princezná Alexandra

Je nám nesmierne ľúto, že sme Vás takto vystrašili, verte nám, nechceli sme to. Pravdupovediac, chceli sme Vám to povedať až neskôr, aby ste boli viac pripravená. Každopádne, pre toto Vám nepíšem. Stav sa zhoršil a my sa obávame, že útok nastane veľmi čoskoro, kedy už nebudete mať možnosť sa pripraviť. Bojíme sa, že príde do konca budúceho mesiaca. Ak nám ešte trochu veríte, prosím, príďte dnes v noci na to isté miesto. Ste naša jediná možnosť.

Hunter

Z pusy mi vyleteli všetky cereálie, ktoré som jedla. Erik si odo mňa vyslúžil poriadnú dávku mlieka do tváre.
,,Mami, idem do izby, na hodine tanca ma nečakaj." Rýchlo som sa postavila a ešte stále prekvapená z listu som šprintovala do izby.

DaughterWhere stories live. Discover now