Daughter

10.Kapitola

,,Vaša výsosť, chce sa chystat ďalší útok na palác.."
Po tých slovách môj úsmev zmizol.
,,Nie....to to sa nemôže opakovať." Otočila som sa a tvar som si zaborila do dlaní. ,,Veď rebeli už neexistujú. Moja mama nastolila mier, zrušila časti, nemajú prečo zas útočiť....Ako to?" Pozrela som sa na Huntera.
,, Hovorilo sa o tom už dávnejšie. Obyvatelia miest sa.....báli rebelov, a preto​ posielali ku kráľovnej samé zlé chýri. Začala dávať viac strážcov do miest, ktorí kontrolovali každý pohyb každého rebela, ktorý sa pripojil do normálneho života. Tvoja mama im nedala žiadnu šancu.. Už v tedy začali byť rebeli nervózni." Nadýchol sa a pokračoval: ,, všetko sa to skazilo, keď kráľovná nechala postaviť múr okolo paláca. Rebeli sa od toho dňa znova presunuli do lesov a odvtedy sa začal chystať útok." Všetci zrazu boli ticho.

,,Sú.. sú nejaký rebeli, ktorí ešte stále veria mojej mame?" Spýtala som sa s nádejou v hlase. Všetci sa na seba pozreli a Sophia povedala: ,, Ešte je pár jedincov, ktorý veria. Napríklad my. Aj keď teda nežijeme v meste-"

,,Vy?" Prekvapene som sa na nich pozrela. Všetko mi začalo pomali dochádzať. Malo mi to hneď dôjsť už vtedy ako ma Sophia tak dokonalo prehodila cez krík.
A asi odkiaľ by vedeli toľko informácií ty trkvas! Ohlásilo sa moje svedomie, ktoré má pravdu. Ježiš ja som taká blbá. Sú to rebeli! Ako som na to nemohla myslieť.

O niekoľko krokov som odstúpila. ,,Vy ste rebeli!?"

,, Princezná, mi sme vám to chceli povedať len...Sophia!"ozval sa jej brat. Znovu som sa začala triasť. ,,Vaša výsosť, ma veci nič nemení. Sme na vašej strane.." povedal Hunter. Ja som len nasucho preglgla. ,,Prepáčte, ale...musím si to v hlave dať do poriadku.. Musím už ísť." Nasadila som si kapucňu a rýchlo som si to zamierila do palácu.

,, Princezná!" Započula som za sebou. To už som však bola ďaleko, aby som sa obhliadla.

Ďalšia kapitola na svete! Tak čo? Páči sa vám zatiaľ príbeh?