Daughter

22.Kapitola

,,Ach tak čo potrebuješ? Alebo tentokrát si niečo rozbil a posnažíš sa ma niečím podplatiť aby som to nepovedala máme, či otcovi?" Hovorila som Erikovi. Vždy, keď sa objaví v mojej izbe, žiada o tieto dve veci.

Erik ale svoju kamennú tvár nezmenil ani potom.
,,Erik?"

,,Nerob zo mňa debila, Alexandra." Prekvapene som sa naňho pozrela.

,,Myslel som si, že keď sme sa dohodli na tom, že nebudú už žiadne tajomstvá, tak to aj dodržíte..." Hovoril Erik. Nemala som slov.

,,A vy čo spravíte? Presný opak." Pozrel sa na mňa, jeho očí boli plné hnevu. ,,Hovor.." vyzval ma. ,,Kto bolo to dievča, s ktorým si bola? Je naozaj rebel, ako si hovorila?" Oči sa mi rozšírili.

,,Ja.. Erik, toto sa teba aj tak netýka-"

,,Možno si budúca kráľovná Simbie, ale ja som stále jej princ! Mám taktiež právo vedieť čo sa deje s touto krajinou.." zažmurkala som. Po chvíli som si sadla a potľapkala miesto vedľa seba. Erik si ku mne sadol, nespúšťajúc zo mňa oči.

,,Ja neviem odkiaľ mám začať," pripravovala som sa. ,, Áno. To dievča, je skutočne.. rebel."

,,Ó môj bože.." Erik si hlavu položil na dlane. ,,Vám načisto predskočilo!"

,,Nechaj ma dohovoriť!" Napomenula som ho. ,,Kde som skončila..ach..vieš..okrem nej sú ešte traja. Volajú sa Tomas, Hunter a jeho mama. Toho dievčaťa meno je Sophia." Pokračovala som.

,,Idete vlastne o to že... títo ľudia nám dávajú informácie." Erik sa zmätene pozrel na mňa. ,,A čom?" Spýtal sa. Pokrútila som hlavou a otočila sa naňho. ,,O ďalšom útoku na palác, Erik." Chvíľu nastal ticho.

,,Útok...na palác?" V Erikových očiach som videla strach. ,, Chápem, nie je to téma pre každého, ale...prečo si mi to nechcela povedať?" Spýtal sa. Nachvíľu som sa a neozývala. Potom som sa naňho pozrela.

,, Nechcela som, aby si sa začal strachovať a byť nervózny a byť zahalený vo svojich myšlienkach a ....proste som nechcela aby si skončil ako ja." Usmiala som sa. ,,Si môj malý braček." Rozcuchala som mu vlasy. On mi len ruku odstrčil a pozrel na mňa. ,,Toto mi už nerob.."

,,Prečo, veď ty máš také krásnučké vlásky.." zasmiala som sa a ešte raz som mu rozcuchala vlasy. Erik sa postavil a podišiel k dverám. Pozrel na mňa, znova s jeho kamenným výrazom. To to si len tak nevižehlím.

,,Vlasy som nemyslel..." A odišiel. Chvíľu som ešte sedela a potom som sa zvalila na posteľ.

,,Fakt super, Alexandra.."