Daughter

28.Kapitola

,,Hunter!" vykríkla so od radosti. Usmiala som sa, trocha si poupravovala šaty a korunku a nadšene som išla k nemu. Už som ani nedúfala, že príde a z ničoho nič tu je...v špinavom oblečení...celý upotený...a udýchaný...tu niečo nie je vporiadku.
Srdce mi začalo rýchlejšie byť, keď sa Hunter rozbehol oproti mne. Chytil ma za ramená a so strachom v očiach povedal: Okamžite... musíte dostať hostí... preč! A hlavne tvojich rodičov, brata a seba!" nechápavo som naňho pozrela.
,,Čo...čo tým myslíš?"
,, Alexandra, nemáme veľa času! Musíte zmiznúť!" naliehal na mňa. V mojej hlave sa to začalo dávať dokopy, moje oči sa rozšírili, na sekundu som prestala dýchať keď mi to došlo.
,, Nie...že to nie je to načo myslím..." krútila som hlavou, nepripustiť si pravdu. Hunter ale sklonil hlavu a jemne pritakal: ,,Mama sa im to snažila vyhovoriť, ale...už sem vyrazili..." triasol sa mu hlas. V tom momente som prestala vnímať okolitý svet, chytila Huntera za tvár pozrela do jeho očí: ,,Choď pre Sophiu a Tomasa a snažte sa čo najviac ľudí vyhnať von. Ak sa dovtedy nestretneme, ukryte sa!"
,,Ale-"
,,To je rozkaz!" Hunter bol ticho. Po chvíli mi chytil ruku, čo ležala na jeho líci a silno ju stisol: Áno, moja princezná," usmial sa, ešte chvíľu na mňa len pozeral, akoby to bolo naposledny a hneď na to vyštartoval pre Sophiu a Tomasa. Ja som urobila to isté a išla nájsť rodičov.

,,Mami! Tati!" vykríkla som po nich, keď som ich konečne našla. Práve niečo hovorili nejakému hosťovi, no keď uvideli moju bielu tvár, neváhali a dobehli ku mne.
,,Čo sa deje?" spýtal sa otec a ustarostene chytil mamu za ruku, akoby už vedel, že zachvilu ju bude musieť zaviesť do bezpečia.
,,Musíte všetkých dostať preč!" nervózne som hádzala rukami. ,, Čože?"
,,Mami prosím-"
,,Je to pravda, čo povedal Hunter?" skočil mi do reči Erik, vydesený ako nikdy predtým.
,,Čo?! Čo má byť pravda?!" zvýšila hlas mama, v jej očiach bola vidieť číra panika.
,,Mami... Idú sem rebe-" na to sa v celom paláci vypli svetlá.