Daughter

8.Kapitola

Mám ísť alebo nie? Táto otázka ma otravuje už celý týždeň. Je piatok a ja stále neviem či mám ísť alebo nie.
Sadla som si na posteľ a zahladela sa na les. Čo také dôležité mi musi povedať? Ako budúca kráľovná Simbie by som to musela vedieť či? Mala by som vypočuť svojich  poddaných. A konečne by som sa mohla pozrieť za múry.

Vstala som a podišla k oknu. Aj keby som išla, ako sa tam mám dostať?

                                 ***
Mierila som to do dámskej izby. Je to jedno z miest kde sa viem upokojiť a vymýšľať nové veci.
Ako som tak išla, všimla som si, že dvere od spálne mami a otca, boli otvorené. Bolo to dosť divné keďže rodičia nenechávajú otvorené dvere, hlavne takto skoro ráno, keď ešte zvyčajne spia.

Vošla som izby. Nič podozrivé, len slúžka, ktorá je inak pre mňa ako druhá babka, tu opravovala. Zaklopala som na dvere a pani sa na mňa so svojimi hnedými očami milo usmiala. Jej sivé vlasy mala pekne spravené do drdolu, ktorý ja osobne chcem vedieť spraviť aj sama. Nie len otravovať slúžky, aby mi ho spravili.

,, Dobré ráno princezná." Povedala. ,,Dobré ráno Barbara. Neviete kde je mama s otcom?" Spýtala som sa a usmiala sa. ,,Kráľ a kráľovná išli do vedľajšieho mesta, volal ich tam primátor." Povedala a svoje náčinie na upratovanie dala do...vozíka s upratovacími náčiniami? Neviem ako sa to volá...
,,Neviete prečo ich volal?" Znova som sa spýtala. ,,Vraj kvôli r...." v polke vety sa zasekla a celá skamenela. ,,Už by som mala ísť princezná. Pekný deň."  Vyšla von z izby a zmizla za rohom. Par minút som sa ešte pozerala za ňou. Netušila som, čo sa stalo. Čo mi nechcela povedať? No teraz sa nad tým nemôžem zdržiavať.

Práve keď som chcela výsť z izby, ma napadol šialený nápad. Keď už som tu, mohla by som si požičať nejaké šaty od mami. Ju to nezabije....
Otvorila som šatník, kde na mňa už pozerali plno šiat. Som v nebi!
Po chvíli pozerania som natrafila na tie pravé. Boli slabo fialové s ružovými kvetinkami. Vyzerali, ako na nejaký maškarný ples.
Zobrala som ich z vešiaku a poobzerala si ich. Na to som si ale všimla nejakú tašku. Bola čierna a dotrhaná. Asi je už stará. Šaty som zavesila naspäť​ a vybrala tašku. Ja viem že sa to nemá ale....len nakuknem.

Môj tep sa zrýchlil. Nestačila som sa diviť. Vnútri bolo lano s hákom, nejaké oblečenie a.... zbraň. Na čo preboha mama potrebuje zbraň?! Tašku som odhodila a pritlačila sa k stene. Bola som dosť vystrašená. Je tam zbraň... ZBRAŇ! Čo mám robiť? Zobrať to strážcom nech to spália alebo.....potom ma niečo napadlo. Naozaj tam je lano s hákom?