Daughter

20.Kapitola

Ráno som sa zobudila s pocitom, že tento deň nedopadne dobre. Už to sú dva týždne od prvého stretnutia mami s Hunterom, Sophiou a Tomasom. Dohodli sme sa, že ak budú mať čas, prídu k nám. Má to ale jednu chybu. Nevieme kedy. A vážne by nebolo najlepšie keby prišli, v deň kedy budeme mať návštevu. Áno, otec sa už o tom dozvedel, no Erik o ničom nevie a zatiaľ by ani nemal. V pláne to nebolo povedať ani otcovi, ale mama sa preriekla....dobre bola som to ja ale nebolo to naschvál.

Obliekla som si legíny s pohodlným tričkom a pomalým ospalým ktorom som sa trmácala na raňajky. Dneska potrebujem pokoj a ticho. Začala ma nejak bolieť hlava a všeobecne sa cítim nejak divne. To bude asi stres.

,,No a potom som vošla do izby, a vidím tvojho otca celého namol. Musela som ho zobrať domov, lebo tam nevedel ani stáť." Započula som známy smiech v jedálni. Zastala som.

,,Drahá, hovorila si, že to nikomu nepovieš." Ozval sa mužský hlas. Ale nie....mohol dojsť hoci kto ale prišli práve oni?
Vošla som do jedálne.

,,Babka, dedko! Ake prekvapenie!" Roztvorila som svoje ruky a objala starých rodičov. Znepokojene som sa pozrela na mamu. Ona len mykla plecami a odpila si z čaju.

,,Čo tu robíte? Zvyčajne sa ozvete keď máte prísť..." Spýtala som sa a pozrela na nich. ,, Tak sme tentokrát zabudli. Tak dlho sme vás nevideli, že som na to proste zabudla." Povedala babka a vytiahla niečo zo svojej tašky. Bola to malá bábika oblečená v modrých šatách so zlatými kvietkami.

,,Jej, ďakujem to odkiaľ?" Ukázala som na bábiku. Babka a dedko sa totiž pred niekoľkými rokmi rozhodli, že im už kráľovský život pripadá nudný a keďže sa mama stala kráľovnou, rozhodli sa, že začnú cestovať. Navštívili už skoro každý štát, kráľovstvo a ostatné malé krajiny.

,,Toto som ti priniesla z Anglicka. Áno, nič moc ale zastavili sme sa tam navštíviť tvoju sestru a cestou späť som ti kúpila toto." Usmiala sa. ,,Hádam sa ti nepáči.." ozval sa dedo. ,,Bol to môj výber."

,,Nie, nie, páči sa mi. V izbe bude mať čestné miesto." Bábiku som podala jednej zo služiek a nakázala jej nech ju zoberie do izby.

,,Tak, čo keby sme sa presunuli niekde inde. Chlapci nech si idú do svojej miestnosti a mi dámy by sme sa mohli presunúť do dámskej izby." Navrhla babka. ,,Skvelý nápad, mami. Hneď tam budem len sa najem a prídem za vami." Povedala mama a znovu si odpila. Ja som si ukradla jeden mafin a s babkou sme sa pomali prechádzali po paláci, cestou do dámskej izby.

                             ***
,, Takže, Alexandra, ako sa budúca kráľovná má?" Spýtala sa a pozrela na mňa. Pokrútila som hlavou. ,,Babka, nezačínaj." Prekrútili som oči.. Prišli sme do veľkej haly, blízko hlavných dverí. ,,Ale, zlatíčko. Nemôže sa stará žena spýtať ako sa má jej vnučka?" Zasmiala sa a ruky si dala v bok. ,,Ale nie, babi. Ja len že-" v tej chvíli som sa pozrela na hlavné dvere do paláca. Právne tam totiž stála Sophia a niečo hovorila strážcom. ,,Ale nie..."