Pred 35 rokmi, usadla na trón nová panovníčka Simbie. Zrušila časti a nastolila mier. Všetci ju milovali a hovorili o nej ako o záchrankyni. Po 4 rokoch sa jej narodila dcéra. Všetci boli presvedčení, že bude ako jej mama. Aj bola.
Bola divoká, tv...
Z okna som hľadela na zapadajúce slnko a rozmýšľala, či mám utiecť z paláca teraz, alebo až neskôr. Presne za 20 minút začnú prichádzať ľudia, hostia ako napríklad králi a kráľovné, grófovia so svojími ženami, generáli a iní významní ľudia. A ako princezná a hostiteľka, musím byť už skoršie v bálovej hale. Čiže ja by som už mala byť nastupená dole... A to nie som ani oblečená!
Po chvíli som započula slabé klopanie. ,, Ďalej," zakričala som bez nálady a dnu vošla moja mama. Super toto som ešte potrebovala... ,,Ahoj, zlatko..." potichu povedala. Podišla ku mne a usmiala sa. ,,Čo to máš v ruke?" ukázala som na veľkú krabicu, ktorú ledva držala a ešte viac sa usmiala. Bolo to fakt komické. Aká je ona malá a tá veľká krabica...uznajte...je to vtipné!
,,No, toto, prosím pekne, je tvoj darček!" vysmiato povedala a krabicu položila na zem. ,,Mami, mňa nič nerozveselí...je to bezná-" zastala som sa a dokorán som otvorila ústa. ,, Čo ti šibe!" ,, Jazyk, Alexandra," ,,To kde si zobrala!?" zľahka som sa dotkla tých krásnych šiat, čo sú práve predo mnou.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,, Páčia?" spýtala sa ma. Prekvapene som pozrela na ňu. ,,Mami, ja...sú nádherné! Ďakujem," silno som ju objala a znova sa dívala na tú krásu. ,,V Dámskej izbe sú šaty ešte pre Huntera, Sophiu a Tomasa. Majú prísť každú chvíľu tak sa obleč a choď ich dole čakať..." otvorila dvere, ešte jedenkrát sa na mňa usmiala a vyšla z mojej izby. Vzdychla som si a pozrela von z okna. ,,A môj večer začína..."
Ja...ja sa radšej nebudem ani ozývať... hádam sa vám páčila...☺️
