Daughter

18.Kapitola

Môj pohľad sa zameral na veľkú "dedinu" rebelov. Musím sa stretnúť s Hunterom, Sophiou a Tomasom. Mám pre nich... Správu. A možno sa im nebude páčiť. Naviše to musím spraviť rýchlo keďže mama si myslí, že tu správy posielam mobilom. Aj keď oni mobilu nemajú.

Vyšla som z kríkov a zamierila si to k rebelom. Dnes je ich obzvlášť vonku veľa , asi aj preto, že som prišla nie až tak neskoro.
Preplížila som sa do stredu a niejak sa sa zamotala to davu. Môj adrenalín sa stupňoval. Už ich len nájsť.

,, Prepáčte, mohli by ste mi povedať, poznáte chlapca menom Hunter?" Spýtala som sa nejakej ženy, pozerajúc sa do zeme. ,, Hunter? Kto by ho nepoznal. Je to problémové decko a keby nemal svoju milovanú mamičku už by sme ho dávno odstrelili. Na čo ho chceš vôbec?" Spýtala sa. Žena mala hnedé vlasy, no oči neviem, keďže som sa pozerala do zeme. ,,Ja..povedali mi, že mi to tu trocha poukáže. Som totižto nová.." žena sa zamyslela. ,,Nehľadáš náhodou jeho mamu? Zvyčajne ona ukazuje spolok novým rekrútom, keďže je tá pravá ruka vodcu."

,,Ehm..asi som zle počula. Možno mysleli jeho mamu.." povedala som. Ona sa len zasmiala. ,, Vtom prípade poď za mnou. Zanesiem ťa k nej do domu."otočila sa a niekam išla. Usmiala som sa a vyšla za ňou.

Prišli sme ku malému....karavanu? Vidím, že sa obydlia nezmenili. Žena zaklopala. Po chvíli sa dvere otvorili. V nich stala čiernovlasá pani v strednom veku. Podobala sa na Huntera. ,,Linda, toto dievča ťa hľadá. Je tu nová, potrebuje to tu ukázať." Povedala. Ona sa na mňa pozrela. Jej oči sa rozžiarili. ,, Ďakujem Agnes, už sa o ňu postarám." Milo povedala Hunterova mama. Agnes sa odzdravila a odišla.
,,Ahoj, moje meno je Linda. Je mi cťou vás spoznať vaša výsosť." Povedala. Vystrela som k nej hlavu. ,,Ako ste-"

,,Poďte dnu, nech nás nikto nepočuje." Zatiahla ma do domu a zavrela dvere. ,,Nebojte sa. Som na vašej strane. Spolu s mojim synom. Bol to totiž môj nápad vás ísť navštíviť." Povedala. Nemala som slov. Ďalší spojenec? ,,To od vás vie toľko veci váš syn?" Spýtala som sa. ,,Presne tak. Kdeže som tá "práva ruka" vodcu, musím vedieť všetko.." prikývla som. ,, Potrebujem hovoriť s Hunterom. Neviete kde je?" Linda sa usmiala. ,,Päť... štyri..tri..dva..jedna.."
Začala odpočítať. V tej chvíli dnu vošiel chlapec ktorého tak dlho hľadám. ,,Mami nevieš kde mám svoj bato-" skočil v polke vety. Pozrel na mňa. ,,Ahoj, zlatko. Ako bolo na večernom tréningu?" Usmiala sa naňho Linda.
,, Alexandra, čo tu robíš?" Spýtal sa veľmi pomali, akoby spracúval, že ma tu vidí. ,, Hľadám ťa. A aj Sofiu s Tomasom." Postavila som sa a podišla k nemu. ,,Mohli sme sa stretnúť u jazeru. Tuto to je nebezpečné.."

,,Ale toto je dôležité..a teraz dones tých dvoch. Nemám veľa času.." Hunter len vzdychol. ,,Ale potom musíš odísť." Povedal. Prikývla som. Usmial sa a vyšiel von. ,,Odtedy, čo ťa môj syn spoznal osobne, je plnší života. Máš naňho dobrý vplyv.." radostne sa ozvala jej mama. ,,Budem za dverami. Snažte sa byť čo najrýchlejšia." A taktiež vyšla von. Ja som si sadla na stoličku a čakala.

                               ***
,,Ďakujem, že ste prišli. Tomas, moje meno je Alex. Žiadne otázky, proste ma tak volaj. A teraz k téme." Začala som. Hunter, Tomas a Sofia boli maximálne ticho. Nadýchla som sa. ,,Moja mama o vás vie."

,,ČO!?" Náraz vykríkli. ,,Všetko som jej povedala...no, všetko nie ako napríklad, kde je spolok, ale tie hlavne veci áno. A to ste aj vy." Ukázala som na nich. ,,No super. Mám sa teraz báť, že má obesí na hranici?" Vystrašene sa spýtal Tomas. ,,Táto správa nie je taká dobrá, ako som čakala-"

,,To ešte nie je tá správa..." Skočila som Sofie do reči. Zbystrili, teraz už nervóznejšie. ,,Tá hlavná správa je, že...moja mama vás...chce stretnúť. Osobne." Boli ticho. Tomas sa zrazu zvalil na zem s buchotom ktorý sa ozval celým karavanom. Sofia k nemu prišla a začala ho ovievať s handrou, ktorú mala vo vrecku. Hunter len sedel a pozeral sa do blba. ,,Kedy?" Spýtal sa. ,, V sobotu o 12:00. Je to jeden z dní kedy má mama voľno a otec s bratom sú na rybách." Povedala som. Videla som na ňom, že má v sebe zmätok. Chytila som mu ruku. ,, Nezabúdaj, že to je moja mama a nie nejaké monštrum.." pozrela som mu do očí. Stále také krásne.
Hunter sa nadýchol a pozrel dole na Sofiu, už so zobúdzajúcim sa bratom na kolenách. ,,Chce sa len porozprávať.." povedala som, ešte viac som mu stisla ruku. Pozrel na mňa. Po chvíli sa konečne ozval: ,, Pôjdeme. Ja ti verím." Usmiala som sa. ,, Ďakujem."

                             **
Stojím pred hlavným vchodom a čakám  kedy prídu. Som dosť nervózna ale verím, že to ani Hunter alebo Sofia s Tomasom nepokazia alebo nedajbože mama. Neviem čoho je schopná. 

,,Alex!" Niekto po mne zakričal. Bola to Sofia. Za ňou išli Tomas a Hunter. Všetci išli ale v sprievode strážcov.
,, Pripravení?" Spýtala som sa. Len prikývli, no nebolo to moc presvedčivé. Usmiala som vyšli sme po dlhej chodbe.

Zastali sme až pri dverách od  jednej z obývačiek v tomto paláci. Pre mňa je tá najútulnejšia. Má tmavo zelené steny skombinované so zlatou. Sedačky sú čierne. Je tam ešte ja krb, telka a biliard. Otec ju skôr používa ako mužskú skrýšu, ale moc sem nechodí.

Chytila s kľučku a ešte raz sa pozrela na tých troch. Ani nedýchali. Bolo to skôr komické ako smutné. Ich vystrašene tváre boli k nezaplateniu. Otvorila som dvere. Vnutri nás už čakala mama.

Dúfam, že sa vám pribeh zatiaľ ešte páči a neunudil vás. Snažím sa vydávať čo najčastejšie, no buď sa mi nechce alebo nemám čas. Tá prvá možnosť je častejšia.
Ahoooj😉