Daughter

14.Kapitola

,,Mami!?
                     ,, Prosím, neblázni!?"

,,Podaj mi tú ruku!?"
       
                                    ,,MAMA!"

                                ***
,, Vaša výsosť?" So zľaknútím som sa postavila na nohy. Porozhliadla som sa po miestnosti. Bola som v knižnici. Snažila som sa niečo nájsť ohľadom rebelov, no žiadne záznamy o tom neboli. Pozerala som to neskoro v noci, tak som tu asi musela zaspať.

,,Vaša výsosť, kráľovná vás volá do pracovne." Oznámila mi slúžka. Ešte trocha vystrašene som prikývla a vyšla von z knižnice.
Na to som ale zastavila a pozrela sa na seba. Stále mám na sebe oblečie od mami. Porozhliadla sa po chodbe. Nie som tak ďaleko od izieb pre služobných. Určite budú mať aj normálne oblečenie.

                               ***
,, Princezná, čo tu robí-"

,,Nevidela si ma tu!" Rýchlo som vybehla z izby a ešte za sebou zakričala: ,, Ešte dnes to vrátim!" A pokračovala som v bežaní.
,,Kde sú moje šaty?" Počula som za sebou slúžku, ktorej istotne patrila izba kde som si ,, požičala,, oblečie. Ešte viac som zrýchlila a mierila si to do mamininej pracovni.

                               ***
,,Som tu!" Zvolala som, ako som vyrazila maminine dvere. ,,Hlasnejšie to už nešlo, že Alex." Povedala mi mama, kým niečo hľadala v papieroch. Sadla som si na sedačku oproti stola. ,,Načo si ma volala?" Spýtala som sa. Trochu som sa zosunula zo sedačky, keď mama pomaličky zdvihla svoju hlavu. Postavila sa a sedla si vedľa mňa.

,, Robíš mi starosti, zlatko." Zamračila som sa. ,, Kvôli čomu?" Prekvapene som na ňu pozrela. ,, Tento týždeň akoby si nebola vo svojej koži. Túlaš sa po chodbách, neješ, niektorí služobníci mi povedali, ako sa v noci vytrácaš von. Takáto si nebola." Chytila ma za ruku.

,,Nič mi nie je, mami. Naozaj.." ubezpečila som ju. Neverími. Vidieť to v jej očiach. ,,Zlatko?"

,, Rebeli! Oni prídu!" Vykríkla som. ,, Prosím?" Ajaj. Neudržala som sa. ,, Toto sa ti ženie hlavou? Že prídu, už zabudnutí rebeli?" Spýtala sa ma mama a rozosmiala sa. ,,Mami, naozaj teraz. Nie je to sranda." Zamračila som sa. ,,Takže, mladá dáma. Ty sa najprv musíš uvoľniť a nemyslieť na také blbosti. Choď do dámskej izby. Troška sa uvoľni." Chytila ma za ruku a vyprevadila ma von z pracovne.

,,A uži si to tam." A zatvorila za mnou dvere. Aj som tam len stála, pozerajúc sa na dvere. Bola nervózna. Už vtedy ako sa začala smiať. Ale prečo?