Daughter

29.Kapitola

,,čo to sakra!" Vykríkol Erik a chytil ma za ruku. V hale nastalo hrobové ticho, všetci nechápali, čo sa deje a čakali čo sa stane.
Ja som pomaly otočila svoju tvár k mame a otcovi, ktorí na seba pozerali skleneným pohľadom. ,, Alex, Erik. Zachvilu sa stane niečo... zlé. Ak to príde... musíte... ihneď ujsť a nájsť úkryt. Najlepšie na najvyššom poschodí," hovorila potichu mama a chytila mi silno ruku.
,,Je to jasné?"
,,Mami, ja vás tu nenechám!"
,, Neprežijem...ak sa niekomu z vás niečo stane," jej hlas sa zlomil a z očí jej začali tiež slzy. Môj dych sa znovu zrýchlil. Panika prichádza...
Na to sa halou ozval hlasný výkrik, ktorý utlmil výstrel. Okná sa rozbili a dnu sa dostali ľudia, na ktorých sme sa pripravovali niekoľko mesiacov. Hostia začali kričať, snažili sa utiecť od nebezpečia. Miestnosťou sa ozývali výstreli zo všetkých strán. Bolo to tu ako v zlom sne.
Znovu som sa pozrela na mamu a otca, teraz už prilepená o Erikovu ruku.
,,Mami-"
,, Bežte!" Zakričala na nás a hodila do davu. Všetci do nás drgali, chaos na každom kroku.
,,Alex, drž sa ma!" hovoril mi Erik, pritom ako nás ťahal von z haly.
,, Všetko bude vporiadku, všetko bude vporiadku..." opakovala som si, pritom som myslela na Huntera, či ma poslúchli a utiekli do bezpečia.
,,Už sme skoro pri dverách," ozval sa po chvíli Erik, keď sa pred nami zjavili veľké dvere. Zrazu ma niekto chytil za ruku a ťahal znova do davu. Bol to rebel. Začala som kričať a snažila sa vymaniť z jeho zovretia. Erik neváhal a skočil naňho, spadli na zem, kde sa ho snažil udržať čo najdlhšie na podlahe.
,,Alex, bež!" skrýkol na mňa. V tom momente som  apsolutne nevedela  čo robiť, no ked som videla jeho naliehavý pohľad, rozbehla som sa von.
Hneď ako som prekročila prach dverí, zamierila som ku schodom, bežala som ako sa len dalo. Vybehla som na prvé poschodie a rýchlo sa snažila vyjsť na druhé. Ako som vyšla na ďalšie poschodie, mala som zlé tušenie, že niečo nie je v poriadku. Ako by ma niekto...
Za mnou sa objavil človek. Mal na sebe kapucňu a v ruke zvieral zbraň, mierenú presne na mňa. Zastala som, znova úplne bezbranná a vystrašená na smrť.
,,Teraz pôjdeš so mnou!" povedal mi rebel a pomaly prichádzal ku mne. ,, O...odstúp..." dostala som zo seba, pritom cúvala čo najrýchlejšie od neho. On sa len zasmial a rozbehol sa ku mne. Silno ma chytil za zápästie a zbraň pritlačil k mojej hlave.
,,Ešte jedno slovo a tá guľka ti vletí do hlavy!" pohrozil mi a začal ťahať znova dole na prízemie. Nesnažila som už ani utiecť, v mysly mi to v tej chvíli vôbec nefungovalo. Myslela som len na to, kam ma berie a či je mama, otec, Erik a aspoň niektorí hostia a hlavne Hunter v bezpečí... A zrazu sa pred nami objavil ďalší človek.

Asi jedna z tých najviac zle napísaných kapitol. Hádam sa aspoň trochu páčila, ale moje mozgové závity včera trocha vynechávali, preto sú niektoré vety také aké sú...❤️❤️